web
statistics

Cirkev – alebo Parlament?

February 9, 2006 — Miroslav Halás

Človek túži po odpočinku. Najmä dnes, keď je všade plno nepokojov. Nedávno Paríž. Násilnosti na uliciach. Čo bude nasledovať zajtra? Ďalšia kríza, ďalšie konflikty a zrážky. To nie je pesimizmus. To je fakt, že sa zem chveje. Pred Hospodinom sa chveje celá zem. Preto túžime po chvíľke ticha. Po niečom najmenšom, o čo nikto nezápasí. Čo nám nikto nevyrve z ruky. Čo nám nebude závidieť. Čo si nevšimne. Len či si to všimneme my?

Hľadáme – súhlas? Zhodu? Prikývnutie? Stretnutie! Objatie! Dohodu! Spoločný návrh. Spoločný postup. Hľadáme…partnera. Priateľa. Brata. Hľadáme?

Hľadáme Boha tak, že hľadáme brata? To je najmenšie. Nájsť najmenšieho brata, ktorý je sám a ktorý čaká, že ho niekto nájde. Pod sutinami života. Pod sutinami svojich myšlienok, v ktorých niet ani trochu svetla a vzduchu. Hľadáš dnes takého priateľa? Brata? Čo ak si ním ty, čo ak som ním ja?

Hľadáme Krista. A On povedal: Som v najmenšom. Najmenší človek na svete nemá zoznam mien, ktoré uňho čakajú celé mesiace na prijatie. Najmenší človek na svete nemá nikoho. Pane, nemám človeka! Ak nemáš človeka, máš Krista. A ak máš Krista, máš aj človeka. Nie je možné mať Ježiša Krista a nemať človeka! Uzdravenie nie je v zvírenej vode, ale: v Kristu. Zdravie nie je v zdraví, ale v Ježišovi.

Veríš, že ja môžem byť tým najmenším človekom? Verím, že si ním ty? My nie sme najprv služobníci, pracovníci, misionári, ktorí podávajú kresťanský výkon. My sme najprv Kristovi a Kristus je Boží. My sme najprv…tí, ktorí majú vidieť a poznať Krista. Teda hneď aj najmenšieho človeka.

Môže byť najmenší človek aj v najväčšom? Áno. Každý z nás má v sebe aj malého človeka. I ja. Čo to znamená? To znamená: Vypočuj si jednu vec, na ktorej mi záleží a vážne sa nad ňou zamysli. A urob v tej veci so mnou krok, ktorý považuješ za dôležitý krok viery. Tu sa objaví vôňa Kristova. Súhlas. Tu sa ukáže, či si ma počul a vzal veľmi vážne.

Poviem ti o jednom trápení svojho srdca. O jedinom. Ale ty ho zober vážne. A keď to urobíš, budem vnímať vôňu Kristovu. Podáš mi tým pohár vody. Uhasíš môj smäd, lebo ma budeš počúvať tam, kde ma dosiaľ nikto vážne počuť nechcel. Vôňa Kristova je tam, kde nás počúvajú a nezabúdajú na to, čo práve hovoríme. Len či niekto verí, že ktokoľvek dnes hovorí svojmu partnerovi v rozhovore niečo smrteľne vážne! Nie je všetko len konverzácia? Len profesionálna kázeň? Len…výkon? Čo je to vlastne slovo? Načo je tu? Čo s ním robíme?

Slovo je tu na to, aby človekom pohlo. Aby ním pohlo do hĺbky poznania Slova. Krista a človeka. Také Slovo je v kázni. Kristus žiada, aby sme Ho počuli „vždy dnes“. Nie zajtra. Božie Slovo možno počuť len dnes – a iba dnes ho možno prijať bezvýhradne vážne. Stopercentne vážne. Na život a na smrť vážne. Kázeň nie je ozdoba bohoslužieb. Kázeň je Slovo, na ktoré musíme odpovedať činom poslušnosti dnes. Slovo v kázni a v zvesti evanjelia máme akceptovať dnes. Ale: máme túto vôňu Kristovu? Neobjavuje sa medzi nami skôr zákon a strach? Kto bol niekedy naozaj Božiemu Slovu poslušný v deň, ktorému sa vraví „dnes“, ten vie: v poslušnosti voči Božiemu Slovu sa nám otvára sloboda a vôňa života. Už dnes! V neposlušnosti zasa otroctvo a vôňa smrti. Už dnes!

Koľko ľudí počulo Božie Slovo? Počulo a uverilo mu? Viera je z počutia. Ale…uveriť Slovu ako oznamu, čo sa má dnes stať, to je veľká vec. To nie je komorné. To nie je kostolné. Kto Božiemu Slovu verí dnes?

Na smrť zbitý a vyčerpaný človek. Človek, ktorý si prišiel po nádej úplne rozochvený. Ktorý prišiel na stretnutie s Kristom. Domov už nechce odísť sám. Doma už nechce žiť bez Krista. Ani na ulici nie, ani na nijakom mieste zeme. V Žalme 113,2 čítame, že meno Hospodinovo má byť požehnané na celej zemi. Nemožná vec. Ľudia sú trúfalí. Suverénni. Nechcú počuť zbedačeného Krista, ktorý bol zbitý a zabitý pre ich hriechy. To je veľmi nepríjemná záležitosť! Taký Ježiš že by bol pravý Boh? Neuveriteľné. Ľudia majú svoj smer. Kresťania majú v živote svoj smer. Ježiš Kristus? Áno, okrajovo. Stále len okrajovo. Ale dnes… Dnes je úplne iný deň! Dnes z proroka Aggea počujeme: „Takto hovorí Hospodin mocností: Tento ľud vraví: Ešte neprišiel čas stavať dom Hospodinov.“ (Aggeus 1, 2). A: „Vám už nastal čas bývať v obkladaných domoch, zatiaľ čo tento dom je v troskách?“ Takže: Dnes ešte nie? Ešte nenastal čas? To vraví ľud! Ľud Boží! Ale Boh vraví: Nie! Také slovo tu platiť nebude! Povolávam si miestodržiteľa Zerubábela a veľkňaza Józuu. A vravím im: Pracujte! Vzmužte sa, pracujte! Lebo ja som s vami! A potom nasleduje Božie Slovo: „Zatrasiem…“

Čím Boh zatrasie?

„Nebom i zemou a prevráti kráľovské tróny…zničí silu pohanských kráľovstiev…“ Atakďalej. Zatrasie. Ale Hospodin „zatrasie“ aj „dielom rúk“ svojho ľudu. A ako príklad uvádza kňazov, ktorí sa „rožkom rúcha, v ktorom nesú posvätné mäso“, dotknú akéhokoľvek pokrmu, teda len tak, len mimochodom, len okrajovo…či to bude posvätené? Nie. Ale ak sú poškvrnení mŕtvolou – či to bude poškvrnené? Áno.

Čo to znamená?

Skutočne, čo to znamená? Znamená to jediné: Posvätení pre Boha sme len okrajovo, len príležitostne, len tak mimochodom, ale poškvrnení sme úplne, jednoznačne, programovo a dokonca cielene. Čo s takým dielom takého ľudu? Ľudu, ktorý aj dnes vraví pri každej Božej výzve: Dnes ešte nie? Čo s takým dielom? Je to iba dielo hercov. Hercov? Pokrytcov? Ľudí s maskami? Môžu byť kresťania v laviciach kostola - hercami? Môžu byť ako farizeovia, ktorým Ježiš povedal: Pokrytci? Herci? Nehovorme o oblekoch, o kabátoch, o kultúrnych, civilizovaných maskách. Hovorme o pretvárke srdca. Srdce kresťanov v prevahe nechce premenu a pokropenie krvou Kristovou, srdce kresťanov v prevahe nechce, aby ním Duch svätý otriasol do totálnej poslušnosti voči Slovu Kristovmu. A tak o tom hlasuje, a tak si podriaďuje všetkých, ktorí sú podriadení demokracii v cirkvi. Hlasovaniu. Keby to cirkev v prevahe chcela, všetko by na zemi vyzeralo inak. Keby to cirkev chcela, Pán by dnes nehovoril k nám ústami proroka Aggea: Tento ľud vraví, dnes ešte nenastal čas stavať dom Hospodinov. Aký dom? Hospodinov. Dnes sa volá Dom Hospodinov Duchovný dom. Sväté kňazstvo. Živé kamene. Údy tela Kristovho. Neviem si predstaviť, že by údy tela Kristovho boli inde, než je Kristus. Ale cirkev si to veľakrát predstaviť vie.

Naozaj sa cirkev zmenila na demokratický parlament?

Namiesto počúvania Božieho slova: Hlasuje. Usporadúva voľby. Vypracováva cirkevné zmluvy a ústavy. Namiesto poslušnosti hľadá kompromisy. To je dnešná cirkev. Jej hlas vo svete takmer nepočuť, napriek tomu, že sú jej plné médiá. Prečo? Pretože ešte stále tvrdí: Zatiaľ nie! Čo zatiaľ nie? Zatiaľ nie je čas stavať duchovný dom Hospodinov? Zatiaľ budujeme iba všeobecný cirkevný parlament, v ktorom je množstvo zákulisných ťahov, kľučiek, skrytých dohôd, počas ktorých je ľud Boží vytesnený do mŕtvych skutkov a do kultúrneho náboženského spánku?

Čo teda robiť?

Čo robiť, mužovia bratia? Čo by nás mohlo dnes bodnúť v srdci? To, že Hospodin zatrasie zemou a nebom a prevráti všetky kráľovské tróny, teda aj všetky parlamenty s ich zmluvami? Nie. Zatriasť nami má to, že naše skutky v cirkvi sú mŕtve. Že sme iba mŕtvi kultúrni kresťania, ale nie sme živé kamene, sväté kňazstvo. Čo teda robiť, mužovia bratia? Odpoveď je krátka a je napísaná v 1. Liste Timoteovi v 1. kapitolke, v 8.verši: „Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste, sväté ruky pozdvihujúc bez hnevu a sváru.“ Hnev a svár je napodiv v demokratických cirkevných parlamentoch, kde sa o všetkom hlasuje. Tam zostáva v srdci trpká príchuť nespravodlivosti, tam ostávajú priehradné múry, tam sú miesta najdôležitejších rokovaní prísne strážené cirkevnou vrchnosťou. Jestvuje však aj cirkev-telo Kristovo: Miesto, ktoré je charakterizované ako celá zem. Tam sú Kristove údy, ktoré môžu žehnať celej zemi, až do jej posledných končín, tam sú Kristove údy, ktoré bojujú dobrý boj viery. Keď pozdvihnú ruky, znamená to: Kristus je Víťaz. Kristus Ukrižovaný a Vzkriesený. Tam sa nevedú polemiky, diskusie, tam niet chôdze v cyklických kruhoch. Tam je pre každý úd Kristovho tela sväté jediné: To, čo hovorí Ježiš Kristus svojím údom a celej zemi dnes. A dnes nám vraví: Budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, ako živé kamene. Môžeme s tým začať dnes? Ešte dnes? Áno, môžeme sa pre to rozhodnúť ešte dnes, pretože prorok Aggeus nám dnes vraví Slovo Hospodinovo: Začnite budovať dom Hospodinov. Ako živé kamene, sväté kňazstvo. Ako tí, ktorí svoju zodpovednosť prejavia pozdvihnutím svätých rúk, rúk, odovzdaných do svätého diela Božieho.


Najnovšie: