List Bileámovi
February 10, 2006 — Miroslav Halás
(Bol som pri Kristovom kríži) — Žalm 84,4
Boh na každého myslí. Cez oltár Boží, cez kríž Kristov, neprejde nijaká zlá myšlienka. A ja? Ak sa na mňa pozrie človek cudzími očami, neodrazil sa v nich môj cudzí pohľad? Ak je odo mňa iný človek ďaleko, nevzdialil som sa mu ja? Ak mám pocit, že som v cudzine – nestal som sa pre iných cudzincom a odcudzeným ja? Odcudzeným aj Božím myšlienkam? Denne pre mňa platí Pánovo tiché napomenutie: Moja múdrosť nie je vaša múdrosť, moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a moje cesty nie sú vaše cesty.
Všetci máme blízko k Bileámovi, a keby nás nestrážil Duch Boží a nevracal k Otcovi, nikdy by sme si nenašli domov. Ale domov – domov je pre nás v nebi postavený a zariadený Božím zmierením, a vstupnou bránou do neho je Kristov kríž.
Cez Kristov kríž neprejde nijaká zlá myšlienka. Preto som sa mohol v určitom čase modliť za človeka, ktorý sa rozhodol vziať mi domov, najprv ten pozemský, ten dočasný. Chodil som z úradu do úradu, a tam všade som nachádzal tiež Bileámov, ktorí ma mali preklínať postmoderným jazykovým systémom postmodernej administratívy: totiž tým, že mi predložili pred oči administratívne fragmenty technického zákona, ktorý nepočíta s človekom, iba s domom, iba s materiálom domu, iba s jeho časťami. A ja som mal na pokyn administratívneho človeka podpísať číselný kód, ktorý sa nijaký domov nepokúšal obhájiť. Ktorý obhajoval iba technický dom a čiary jeho projektu, vytlačeného na papier strojom, ktorý obhajoval iba technický dom, rozložený na jeho jednotlivé časti. V tej chvíli som si spomenul na poznámky kňaza Kašpara: Psychiater pracuje s analýzou, kňaz so syntézou. Psychiater hľadá problém, kňaz sa usiluje všetko rozbité v človeku opäť spojiť do živého celku.
Čo je však vnútorným spojivom technického domu? Kto? Aký kód akého zjednocujúceho paragrafu? Kód môjho bytu? Kódy iných bytov? Kód chudobného alebo kód milionára? Na aký jazyk svet, ktorý odporuje Bohu a prikláňa sa k Bileámovi, zareaguje? Je jeho svetlom len kód aktuálne, časovo silnejšieho paragrafu?
Ak čítame akýkoľvek zákon a stratíme zo zreteľa človeka, ak nám ostane len popisné číslo ľudskej tváre, potom dosiahol Bileám svoje. Vylákal ľud, a často aj kresťanský ľud k Moábcom, aby s jeho ženami jedol a smilnil. Aby sa stal len súčasťou stratégie moci, ktorá svoj zámer stále nanovo opakuje: premeniť chudobného v duchu na zadrhnuté technické číslo, uväznené do paragrafu ducha sveta. Soren Kierkegaard musel prežívať niečo podobné, keď sa modlil:
„Otče náš v nebesiach, Ty nezabúdaš na človeka. Aj keby ho zabudnutie odlúčilo od všetkých ostatných, a keby bol stratený v množstve, áno, keby už ani nebol ako človek, ale len ako číslo pri sčítaní ľudu, Ty ho poznáš, Ty si na neho predsa nezabudol, rozpomínaš sa na jeho meno, vieš, kde je skrytý, kde je stratený v púšti alebo nepovšimnutý v množstve. A keby sedel v najťažšej temnote úzkosti so strašnými myšlienkami, opustený od ľudí, takmer zbavený reči, ktorou hovoria ľudia, Ty si predsa na neho nezabudol, rozumieš jeho reči, dokážeš k nemu rýchlo nájsť cestu, rýchlo ako zvuk, ako blesk. A ak meškáš, potom to nie je pre Tvoju pomalosť, ale pretože len Ty poznáš príhodnosť svojej pomoci.”
Ak Pán pozná aj reč vtáčaťa, ktoré si vďaka Božej starostlivosti „našlo domov“, akoby som ten domov nenašiel aj ja? Môj Boh, „Môj Svätý“, ako sa modlil už Abakuk, mi ticho povedal: Neboj sa! Aj vtáča našlo si domov. Ani na to malé a bezbranné stvorenie nezabúdam, práve naopak! A že ti niekto, môj milovaný, chce vziať domov? Že do tvojho bytu chodia už niekoľko rokov komisie, vyslané inštitúciami sveta, aby ti na základe Bileámovej rady domov vzali? Neboj sa, Bileámova rada neuspeje! Neuspeje, ak sa dobre pozrieš, kde stojíš a ktorým smerom si sa rozhodol kráčať. A ak sa svojho boja, len čo sa ti otvoria oči, vzdáš. Ak vložíš meč opäť do svojej pošvy.
Pretože domov nájdeš a domov si aj vo svojom dome uchováš len vtedy, ak doň budeš denne vchádzať a z neho denne do sveta vychádzať cez môj kríž. Cez ten nijaká zlá myšlienka zlého neprejde a neuplatní sa.