web
statistics

Evanjelium podľa Matúša 7,16

March 8, 2008 — Miroslav Halás

„Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy?“

Koho najčastejšie v živote stretávaš? Kaina a či Ábela? Aké ovocie v jeho prítomnosti jedávaš? O akom Bohu či božstve tvoj priateľ hovorieva?

Kainovým „Bohom“, božstvom, bola žiadostivosť. Kain si „stvoril“ všetko pre seba: pole, život, vzťahy, dom. A napokon vybudoval mesto (1M 4,17) . Vždy žil s myšlienkou, že on sám je toho všetkého viac ako tvorcom. Je stvoriteľom. Kain uveril, že práve jeho myšlienky sú svetovo určujúce. Tomu veria aj mnohí politici, ekonómovia a národohospodári. Tak zvestujú samých seba a svoj ľudský Jeruzalem, svoje ľudské Mesto pokoja. Napokon: pomyselné Uru Šalom.

Čo sa s tým dá robiť? Šalamún píše, že si „zaumienil poznávať múdrosť a poznať pochabosť a bláznovstvo.“ Spoznal však, že aj „to je len honba za vetrom.“ (Kazateľ 1,17). Šlo totiž o múdrosť v ľudských spôsoboch. A my máme hľadať Múdrosť Božiu, teda samého Boha. Nie literu samu osebe, ale Slovo vo vzťahu. A takým Slovom je jediné Slovo. Slovo, ktoré bolo „na počiatku“. –„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ (Ján 1,1-4).

Ak je to tak, prečo v našich vzťahoch niet ovocia? Prečo sa navzájom nepoznáme a poznať nechceme? Pretože nepoznáme a nechceme poznať Boha. Kto nepozná Boha, ten nepozná ani človeka a hĺbku medziľudských vzťahov. Kto nepozná Boha, ten o človeka v najriskantnejších situáciách, v ktorých ide o život, nemá záujem. Matúš napísal: „Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy?“ (Mt 7,16). V zlých medziľudských vzťahoch niet dobrého ovocia, i keď prosperita tam môže byť dočasne veľká. Vždy však len dočasne. Pretože vo svete nikdy nepretrvávajú peniaze ani úspechy, vždy len vzťahy, ktoré boli pretavené v ohni zrodu: ktoré boli znovuzrodené v Duchu a v Pravde.

Duch a Pravda? Odkiaľ to však vziať a ako? Pavol píše: Ten Duch a Pravda bol a je v Kristu. „Aj ja, keď som prišiel k vám bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil nič iného nevedieť medzi vami, jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci. Aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1.Korintským 2, 1-5).

Čo je však tou Božou mocou v našom prípade, v našej obyčajnej ľudskej existencii? Je ňou dobrá zem srdca. Je ňou naša ochota mať srdce, skyprené Božími nástrojmi. Pretože Božia moc nie je násilná. Prichádza a dáva sa človeku iba tam, kde si ju človek žiada – kde chce svoju vôľu podrobiť Božej vôli. Tam vzniká dobrá zem srdca, a do takej zeme už môže byť zasiate pravé semeno pravého Božieho Slova v moci Ducha. Čítame o tom v Markovi: „Do dobrej zeme zasiate (slovo) sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4,20).

V Starom zákone máme príklad dvoch mužov, z ktorých sa jeden Božej vôli chcel podrobiť, a to vždy, kým druhý nie. Ide o Saula a Dávida. Kým Saul chcel Dávida zabiť, Dávid hľadal Saulov život a usiloval ho vždy uchovať, aj keď bol Saul jeho nepriateľom. „Nahovárali ma, aby som ťa zabil, ale ušetril som ťa a povedal som si: nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým. Otče môj, pozri sa a viď cíp tvojho plášťa v mojej ruke. Pretože som odrezal cíp tvojho plášťa a nezabil som ťa, poznaj v tom a viď, že v mojej ruke niet zla ani neprávosti, ani som sa neprehrešil proti tebe; ty však číhaš na môj život, aby si mi ho odňal. Nech súdi Hospodin medzi mnou a tebou a nech sa Hospodin pomstí na tebe za mňa, ale moja ruka sa ťa nedotkne. Ako hovorí staré príslovie: Z nešľachetného nešľachetnosť vychádza, no moja ruka sa ťa nedotkne.“ (1. Samuelova 24,11-14).

Každý, kto sa správal ako Saul, bol napokon „vyhnaný spomedzi ľudí.“ (Daniel 5,21). Boh totiž tvorí mesto rozkošné, ktoré na prvý pohľad nie je viditeľné, nie agresívne mesto zlosynov.


Najnovšie: