web
statistics

Radosť

February 27, 2009 — Miroslav Halás

Milí priatelia,

chcem sa vám dnes zdôveriť s tým, čo mám denne Bohu splácať a čo je voči Ježišovi Kristovi mojím najväčším dlhom. Som Mu dlžný radosť z Jeho darovaných skutkov a znamení!

My všetci sme Pánovi túto svoju radosť z Jeho dobrého diela uprostred nás – dlžní…

Veď koľko Božích zázrakov a znamení som aj tohto týždňa prežil!

Samozrejme, moje ruky by ich nikdy nemohli vykonať, keby so mnou nebol Pán. On mi dovolil, aby som si Jeho skutky spravodlivosti a práva privlastnil. Veď On sám zvrchovane rozhoduje, čo sa bude diať na celom svete, a to aj na tej najmenšej časti našej zeme.

Áno, On denne zameriava svoj pohľad do všetkých kútov sveta a ich obydlí, áno, potvrdzujem a svedčím - On vidí trápenie aj toho najmenšieho z maličkých.

Pán mi teda dovolil dvihnúť niekoľkokrát slúchadlo a volať na rôzne úseky verejnej či štátnej správy a žiadať aj konkrétne, pozemské odbory o uplatňovanie Božieho práva a Božej spravodlivosti, a to v prvom rade preto, aby sa už nikomu vo svete nekrivdilo a aby sa už nijaké krivé cesty nemohli v svojvôli mnohých prevrátených ľudí bezbreho uplatňovať.

Žiadal som ich pritom o jediné: O „dobrú vôľu“, obrátenú smerom ku človeku, nie smerom k termínom paragrafov či mŕtvych litier.

A Božie Slovo sa stalo!

Celý tento týždeň sa potom niesol v línii Božieho zasľúbenia a svetla. Preto teraz svedčím: Pán sa konkrétne a veľmi pozorne stará o každého z nás. Len pritom dbajme na Jeho mocné Slovo z Písma: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, ľuďom dobrá vôľa!

Pretože našou hlavnou úlohou, a to každého evanjelistu, je „nevydať otroka jeho pánovi“, a to pánovi krutému, nemilosrdnému, ktorý koná na zemi bezprávie a zlé činy.

Boh nás, ktorí stojíme v prvej línii svedectiev, spod tejto moci už dávno vyslobodil , teraz sa však musia aj tí, ktorí stoja v ďalších líniách, učiť pevne stáť na čiare Božej vôle, Božích úmyslov a zámerov.

Inak povedané: v svetle Božích zasľúbení.

„Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky; áno; preto v Ňom je aj amen na slávu Bohu skrze nás. Boh je Ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha.“ (2.Korintským 1, 20-22).

On nás zlému nevydal, preto ani my nesmieme byť ľahostajní voči žiadnemu zo svojich blížnych, ktorý sa trápi pod zlou vôľou akéhokoľvek človeka, posadnutého nečistou mocou.

Čítajme 5 M 23,16-17: „Nevydaj otroka jeho pánovi, keď ujde k tebe od svojho pána. Nech býva s tebou v tvojom prostredí, na mieste, ktoré si vyvolí v niektorom z tvojich sídlisk, kde sa mu zapáči. Neutláčaj ho!“

To je veľké poverenie i zasľúbenie s darom čistej moci Božieho Ducha.

Miesta našich zhromaždení sú totiž práve v tomto zmysle hradom prepevným, ktoré nič a nikto z armády toho zlého nezdolá. Keď je Boh s nami – kto proti nám? Keď je s nami El Šaddaj, premocný Boh Jákobov – kto sa odváži mariť plány, do ktorých nás zvrchovaný a majestátny Pán neba a zeme postavil?

Kto sa vzoprie Jeho vôli?

A Jeho vôľou je živé Slovo ako duchovný dom, postavený zo živých kameňov, svätého kňazstva. Sme Jeho chrámom, naše zhromaždenie je miestom, kde sa Pán medzi nami prechádza…

„Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy!“ (1.Korintským 3,16-17).

Preto: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem, vám otcom, a by budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“ (2.Korintským 6,14-18).

A na inom mieste: „Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok Izraela. Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efrajim je môj porvorodený.“ (Jeremiáš 31, 7-9).

Preto každý trápený k nám môže smelo prísť a uchádzať sa tu o Boží pokoj, o Božiu milosť a lásku, o Božiu spravodlivosť a o Jeho práva, ktoré platia v každom čase tak v nebi, ako aj na zemi.

Napokon si vypočujme, čo vraví sám Ježiš „v posledný veľký deň slávností“: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa.“ (Ján 7, 37-38).

Príď k Pánovi a raduj sa „v ktoromkoľvek z Jeho sídlisk!“

Raduj sa v každom stánku Jeho živého zasľúbenia, v stánku Jeho radosti a plesania!

To je náš jediný dlh voči Kristovej láske…

K tomuto príhovoru vám ponúkam nasledujúcu kázeň.

Miroslav Halás,

piatok, 27. februára 2009


Najnovšie: