web
statistics

Dvaja alebo traja

March 13, 2009 — Miroslav Halás

(Rozhovory s Poslom /2)

Starostlivý muž

Božia milosť je väčšia ako naša nádej. Preto môžeme veriť „v nádeji proti nádeji.“ Alebo – preto „môžeme mať nádej tam, kde nádeje niet.“

Posol

V prvom rade môžeme mať vždy nádej preto, lebo „Hospodin je dobrý“. (Žalm 107,1). A nielen že je dobrý – ale je dobrý natoľko, že „naveky trvá Jeho milosť“. My však v ťažkých situáciách uvažujeme o svojej kríze a jej hĺbke, ba o jej priepasti, nie o hĺbke Božej milosti a nie o výške Božieho dobrého srdca. Náš zrak stále skĺzne k tomu, čo je negatívne. Čo je tmavé. Čo je – bez východiska. Našou vecou pritom nie je hľadať v prvom rade východisko, ale vždy Boha. A kto hľadá Boha, tomu sa dá Boh dá nájsť ako Otec v Kristu. To sú zdanlivo teologické formulky, ale vy chcete študovať teológiu… Páčia sa vám teda také vyjadrenia? Alebo hľadáte predsa len iné, i keď aj tie sú nutné?

Starostlivý muž

Modlil som sa ráno s manželkou. Bola roztržitá. Nevedela, čo ju v ten deň čaká. Cítila úzkosť. Od istého času sa jej nič nedarí a zdá sa jej, že všetko je pred ňou zavreté. Jej možnosti sa skončili. Manželstvo, dieťa, monotónne starosti… Žijeme na vidieku. Zrazu prežila bolesť z toho, že jej tvár je zastretá a ona pred sebou už nevidí nijakú svetlú perspektívu. A vtedy sa ozval telefón. Volala jej priateľka, s ktorou sa dlho nestretli. Môžem jej povedať, že to bol po modlitbe Bočí čin? Boh sa k nej v Kristu priznal.

Posol

Sme „vykúpenci Hospodinovi“ (Žalm 107,2), prečo by sa k nám teda Boh v Kristu denne nepriznával? My sme však Jeho príklonu k nám prisúdili pojmy a termíny z ľudského slovníka… Náhoda, šťastie, zhoda okolností, úspech, niečo, čo sa prihodilo len tak mimochodom… Naše vysvetlenia však z niečoho stále vyvierajú. Z toho, že život sa k nám prikláňa. Má o nás záujem. Život je tak uspôsobený, že je tu svetlo, dážď, vlaha, je tu vietor, ochladenie… Je tu skrátka to, čo potrebujeme. Keby sa tie javy, v ktorých môžeme žiť a bez ktorých zase žiť nemôžeme, k nám nevracali, museli by sme zomrieť. Ony sa však vracajú k ľudu, ktorý žije z Božích zasľúbení, aj na púšti. Aj tam, kde niet nádeje… Aj tam je Boh prítomný.

Starostlivý muž

Hovoril som manželke, že iba Boh pozná naše vnútro. Naše telo, dušu, ducha… Každý príznak našej choroby, naše obavy, či na druhej strane náhleho šťastia alebo akéhosi pozdvihnutia duše, vidí, vníma a zachytí oveľa skôr, než my. A je pravda, že nikdy nás nenecháva samotných – ani v najväčšej samote nie. Myslím, že v tomto storočí je pre človeka najväčšou hrozbou obava práve z tragickej samoty… Strach, že jedného dňa nikto s nami nebude. Človek dnes nevie zvládnuť ani tú najmenšiu príchuť samoty, ktorá nemusí byť vždy zlá. Prečo je tu práve dnes, v takom preľudnenom svete, prítomný práve tento extrém?

Posol

Pretože človek dnes „blúdi púšťou“… (Žalm 107,4). A to aj v najväčšmi preľudnenom meste. Blúdenie v nás vyvolá vyčerpanosť a napokon apatiu. Zdalo sa nám, že okolo nás je toľko ľudí, ale ak ich naozaj vážne potrebujeme, zrazu okolo nás nikto nie je. Priateľstvá sú vágne. Aj v cirkvi je to so vzájomným podaním rúk a objatím povážlivé… Preto ten strach. Človek bol oklamaný. V mase zrazu niet tej sily, aká sa cez média prezentuje. Človek teda blúdi púšťou práve tam, kde je najviac tvárí. Toto zdanie bezpečia deprimuje preto, lebo práve v masových hnutiach sa nám vždy nanovo ponúka pre náš život riešenie. Bezpečie je však niekde inde… Tam, kde sa stretnú dvaja alebo traja v mene Ježiša Krista. Tam som medzi vami, povedal Ježiš. Bezpečie je tam, kde je uprostred Božie dielo. A Božie dielo bolo s Izraelom aj na púšti. Ale napokon… Koľkí to videli a prijali? Koľkí z generácie, ktorá vyšla z Egypta, vošli verne do cieľa, do Bohom pripravenej zasľúbenej zeme? Dvaja. Józue a Káleb…

Starostlivý muž

Manželka má od určitého času pocit, že je vážne chorá. Nechce ísť k lekárovi. Tá úzkosť možno vyviera aj z toho stavu. Bojí sa, že tá choroba môže byť zhubná a vtedy ju prepadáva strach zo smrti. Hlavná príčina jej problémov je asi v tom.

Posol

Prečo sa v Biblii tak často píše o zhromaždení a o tom, že Hospodin nás „zhromaždil“? (Žalm 107,3). Pretože iba v zhromaždení sa choroba, neúspech či obavy dostávajú do správneho spektra správnych súradníc a do správneho rozpoloženia. Inak povedané: Pán si želá, aby naši bratia a naše sestry niesli spolu s nami naše bremená. Niekedy k nám určitá forma aj závažnejšej choroby prichádza iba preto, aby sme sa obrátili celou tvárou k najbližším ľuďom. K blížnym. Ba dokonca: aby sme sa učili v každom človeku blížneho hľadať. Choroba v nás zväčša nalomí len to, čo v nás bolo dlho nepoddajné… Choroby však, pokiaľ ich nechávame v Božej ruke a nie iba v rukách lekárov, v nás majú vždy niečo konštruktívne vypôsobiť. Boží učeník v každej strate nachádza zisk. Vždy. Na to však, aby sa tak v jeho živote dialo, potrebuje duchovný cvik. Potrebuje bdieť v tej svojej Getsemanskej záhrade, kde nikto z nás nie je sám. Každý z nás tam totiž práve v centre svojho vrcholného problému nájde a zbadá… Ježiša Krista. My v nijakej ťažkosti svojho života neprechádzame mimo Kristov kríž a ešte predtým: mimo Kristovu Getsemanskú záhradu. V tom je pre nás pripravená nádej, ktorou je sám živý Boh.

Starostlivý muž

Moja manželka čaká na niečo, čo by jej vrátilo radosť. Čaká na udalosť, ktorá by ju potešila. Čaká na zmenu našej rodinnej situácie. Momentálne sme na tom finančne dosť zle… A keď k tomu prirátame prejavy rôznych chorôb… Áno, ona čaká, že sa k nám Boh prizná práve tak. Nejakým vonkajším potešením.

Posol

Áno, my všetci hľadáme „cestu k obývateľnému mestu“. (Žalm 107, 4). Chceme bývať, a to pokojne bývať. Chceme žiť – a to pokojne žiť. Nikdy to však nevychádza tak, ako si to predstavíme a v tej miere, v akej to očakávame. Čo je teda tým obývateľným mestom? Ako to Pán myslí? To je práve to nové mesto, ten nový Jeruzalem, ku ktorému smerujeme. To sú tí dvaja alebo traja, na ktorých sa môžeme vždy stopercentne spoľahnúť – a to nie preto, lebo sú to dokonalí ľudia, ale preto, lebo v ich ohnisku je dokonalý Ježiš Kristus. My nehľadáme dokonalú cirkev – my hľadáme ľudí, ktorí dôverujú Bohu. S takými sme v novom meste - v meste, v ktorom sa dá bývať.


Najnovšie: