web
statistics

Spravodlivosť v Spravodlivom

March 18, 2009 — Miroslav Halás

(Rozhovory s Poslom /4)

Muž v strednom veku

Všade sú dnes podvody. Všade vládne určitá miera klamu. Všade? Nie je to celkom tak – v extrémnom čase sa však zvykneme vyjadrovať tiež extrémne, a to je chyba. Práve teraz máme vidieť a hľadať aspoň desiatich spravodlivých. (1 M 18,32). Sám si to uvedomujem. Pracujem v civilnej oblasti, som však kresťan a ťahá ma to k otvorenému vyznavačskému spôsobu života. Mám totiž priateľku, ktorá žije práve v takom presvedčení, akoby bol svet iba temný. Stretávam sa s ňou, ale zatiaľ som nenadobudol odvahu štýl našich zvyčajných rečí zmeniť. Stretávame sa každú sobotu na káve v jednej košickej kaviarni a v podstate je nám dobre. Rozhovory, ktoré vedieme, nie sú celkom bez východiska. Ale, ako som už povedal: To hlavné v nich chýba…

Posol

Áno, pesimizmus a skepsa, alebo videnie, ktoré sa zdá najprv kritické a zdravé, môže ľahko prejsť do pásma negatívnych formulácií a do nevery, ktorú si ani neuvedomíme. Preto Pavol Timotea varoval: „Daj pozor na seba a na učenie.“ (1 Timoteovi 4,16). Nie iba na učenie – ale najprv na seba. To z kostolov a z denominačných lavíc vymizlo. Totiž, sústredenosť v prvom rade na človeka v svetle Božej tváre. My si síce osvetľujeme učenie, ktoré v cirkvi presadzujeme a uchovávame ako svoj poklad, ale zabudli sme na svetlo svojho srdca. Učenie nie je osvietenie. Pravé učenie je Svetlo ako Osoba. Je to Ježiš Kristus, ktorý má o nás nepretržite osobný záujem.

Muž v strednom veku

Áno, práve tak to chápem. Máme sa konečne vzdať verbalizácie svojich schopností a stať sa skôr pre ľudí vzorom. Ale akým vzorom? Práve takým, akým mal byť podľa apoštola Pavla Timoteus. „Buď vzorom veriacich v reči, v obcovaní, v láske (v duchu), vo viere a v mravnej čistote.“ (1 Timoteovi 4,12). Priznám sa – rád by som takým pre svoju priateľku bol, ale… Ja nie som Timoteus. A potom: Nemám vedľa seba Pavla.

Posol

Viete, kým stojí zem, stojíme aj my. To bolo tak trochu zľahčenie. Ale kým stojí zem, je tu aj milosť. A kde je milosť? Tam, kde je Kristus! Pritom po Kristovom nanebovstúpení a zoslaní Ducha Svätého vieme, že Ježiš Kristus je v Duchu Svätom všade. Je na celej zemi – v Duchu a v Pravde. Kedysi, v časoch Starej zmluvy, mali Ducha Svätého iba proroci, oddelení do svätej Božej služby. Jediným izraelským kráľom, od ktorého Duch Boží nikdy neodišiel, bol Dávid. Bol to muž a kráľ podľa Božieho srdca. Prorok Jóel však zvestoval, že prídu časy, keď Duch svätý bude vyliaty na každé telo! Myslel tým fakt, že každý, kto svoje srdce Pánovi bude chcieť otvoriť bez výhrad, môže Ducha svätého prijať. „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať…“ (Jóel 3,1). Peter tohto proroka cituje vo svojej veľkej reči práve po zoslaní Ducha svätého, kedy sa prorocké slová Jóela naplnili (Skutky apoštolov 2, 17-18). Nepotrebujete teda mať vedľa seba práve niektorého z prvých apoštolov, a Timoteom sa stanete jednoducho tak, ako v tomto čase každý, kto z celého srdca, z celej mysle a z celej duše „chce vzývať meno Pánovo“. (Skutky apoštolov 2,21).

Muž v strednom veku

Moja priateľka túži po spoločnosti, ale v skutočnosti sa jej obáva. Je spoločenská, ale čím ďalej tým viac sa do seba uzatvára. Premýšľal som, že by som ju priviedol do neformálneho cirkevného zboru. Ale…nevyľakám ju? Nemal by som jej najprv povedať niečo podstatné o Ježišovi Kristovi? Alebo o kresťanstve?

Posol

Kazateľ začína svoje kapitoly zvláštne: „Márnosť nad márnosti…“ (Kazateľ 1,2). Čo tým chce povedať? Jediné: Všetko, čo sa začína z nášho vlastného zámeru, čo chceme zakomponovať do svojich ľudských plánov, čo sa nám zdá ako dobré východisko pre život, je…márnosť. Na inom mieste čítame: Márne je stavať človeku dom, ak Hospodin tú stavbu nepožehná, jedného dňa sa jej zmysel zrúti. Áno, je zbytočné zavčasu vstávať a chodiť neskoro v noci spať, taká práca, realizovaná v kruhu ľudských možností a našich najlepších úmyslov je napokon iba prácou na zlorečenej zemi. Aká zem teda stojí naveky? (Kazateľ 1,4). Tá, ktorá je požehnaná. Ktorú môžeme vidieť ako dedičstvo od Hospodina. Rada je teda jednoduchá. Poprosme Ducha Radcu, aby nám poradil. Duch Svätý je tretia osoba trojice. Je to Boh ako Duch. Nebojte sa pýtať priamo Pána Ježiša, čo máte v tej veci robiť. Potom už môžete konať svoje skutky – a Pán vám ich, keďže ich budete chcieť konať v Jeho mene a na Jeho vyvýšenie, posvätí. Pán vás napokon povedie aj cez vyprahnutý kraj, aj – a to je veľký paradox Božej milosti – Pán vás do správneho cieľa dovedie aj cez vaše všetky zdanlivo zlé rozhodnutia. Boli by ste prekvapený, ako si Boh rád používa omyly a nezorientovanosť slabých, ale pokorných ľudí. Pavol to vyjadril pregnantne: Práve keď som slabý, som silný. Boh nepotrebuje našu múdrosť. Je nám však pripravený dať vždy tú svoju, ak všetky svoje sily chceme denne odovzdať Jemu. Byť požehnaným znamená: Dávať Bohu všetko, čo mám, aby mi to mohol vrátiť v novej kvalite, ktorá sa v toku času a v ľudskom špekulatívnom mudráctve nestratí.


Najnovšie: