(DENNÍKOVÉ KÁZNE /26)

 
Kristov vyslanec

Kristov vyslanec musí mať čistý jazyk. “Z jeho úst nesmú vychádzať fakle” hnevu, ani “uletovať ohnivé iskry”. (Jób 41,11). Jazyk je nielen náš pracovný nástroj. Je to erb nášho srdca. Na našom jazyku sa tvaruje to, čo má tvár už v našom srdci a v našom duchu. Slovo ako odraz tváre Božej. Sme stvorení na Boží obraz. A to vnútri. Boh vdýchol do nášho tela dych života, nie na jeho povrch. A ten dych vdýchol ako Slovo “Buď!” Vdýchnutie je Slovo, vdýchnuté v moci Ducha. Pokoj vám! Pokoj Boží a jazyk, z “ktorého ulietávajú ohnivé iskry”, to nejde spolu. V Jakubovi čítame: Chráň si jazyk od zlého. Teraz ten čas nastal! Si znovustvorený Boží človek. Kristov svedok a vyslanec. “Na mieste Kristovom prosím, akoby vás Boh prosil skrze nás: Zmierte sa s Bohom!“ (2.Korinťanom 5,20). – „Tedy za Krista posolstvujeme, jako čo by sám Boh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, smierte sa s Bohom!“ Slovo o zmierení nemôže byť zvestované jazykom, v ktorom je konflikt a nezmierenie. V ktorom je hnev a svár. Očistite si duše, nech sa stanú poslušné Pravde! „A každý, kto má túto nádej“- (že keď sa Kristus ukáže, budeme Jemu podobní, lebo Ho budenme vidieť tak, ako je) – „očisťuje sa, tak ako je aj On čistý.“

Žijeme v každodenných vzťahoch všedného dňa ako svätí

Naše cesty sa majú pohybovať po spojniciach zeme. Sú nimi mestá a domy. Brány a stoly. A všade, kde prídeme, sa porušené miesta majú stať svätými. Na akom mieste žijeme my? Stalo sa aj naše nepokojné miesto, kedysi (možno ešte včera!) plné dúpät šakalov, svätým? Kde je Pán, tam je svätosť! Kde je oltár milosti. Kde v sebe už nepestujeme zlé, ale v dôvere čakáme, kedy nám na naše jazyky zostúpi tvár Božej tváre: Jeho Slovo. Božie Slovo v plnej svätej Pravde. Na spojniciach ciest hľadáme kresťanov. Svoju oporu. Spolunositeľov kríža radosti. Kríža radosti! Lebo chlieb z Pánovej ruky a víno z Jeho kalicha je emauzský kríž radosti. Taký kríž máme niesť! Kríž Vzkrieseného, ktorého jarmo už nebolí a netlačí. Jan Hus stál v ohni. Iní na iných hraniciach. A spievali piesne chvál na meno Ježiša Krista, v ktorých znelo mocné: Nebojím sa zlého, lebo Ty so mnou si! Boh s nami, Kristus! Je už v tento dnešný deň Kristus s tebou?

“A odíduc odtiaľ prišiel do domu istého bohabojného muža, menom Títa Justa, ktorého dom splýval so synagógou.” (Skutky apoštolov 18,7). Splýva už tvoj a môj dom so synagógou? Je v ňom (v nej) trón Božieho práva, Božej spravodlivosti a Božej milosti? “A Krispus, predstavený synagógy, uveril Pánovi s celým svojím domom. I mnohí z Korinťanov počúvajúc verili a dávali sa pokrstiť. A Pán povedal Pavlovi v noci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč, lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretože mám mnoho ľudu v tomto meste. A bol tam rok a šesť mesiacov a učil medzi nimi Slovo Božie.” (Skutky apoštolov 18,8-11).

A mnohí uveria Pánovi s celým svojím domom!

Čo robíme, robíme na Božiu česť

“A srdce múdreho pozná čas a súd.” (Príslovia 8,5). Pán sa o svoju česť na mieste, kde je Jeho meno znesvätené, postará. On nepotrebuje našu silu, iba našu vernosť a dôveru v Jeho spravodlivé súdy. Neraz nám ukázal pri bezbožných lásku, ktorej hĺbke sme nerozumeli, lebo sami sme v nej nikdy neboli. Nikdy? Iba ak vtedy, keď sme v hĺbke svojej bezbožnosti boli zachránení Jeho súdom a milosťou. Olovnicou Jeho súdu, spustenou v Jeho láske a milosti do našej tmy. Práve toto bola láska. Božia láska! Milosť. Kristova milosť! Koľko rán sme kedysi, keď sme boli ešte zločincami a posmievačmi, uštedrili iným? Tichým v kraji? Teraz vieme, z akej vražednej minulosti vytiahla Božia ruka súdu a milosti nás. Trpíme? Aj to má svoj koniec. Olovnica dopadá na dno temných zákutí duší ľudí, ktorí žijú v našej blízkosti. A oni začínajú volať a kričať: Zachráň nás, Pane, hynieme! A oni začínajú kričať - a búrka tíchne. Spi pokojne. Odpočívaj, učeník Boží! Búrka, ktorá sa okolo teba včera strhla, bude v čase, ktorý pripraví Pán, utíšená. Tvoje srdce ten čas a súd rozpozná. A nasýti sa tichom pred Bohom, a nasýti sa tichom a vyvýšenosťou Svätého aj v nesvätej zemi!

Si vyslancom Kristovým. A pretože si dal Bohu celé svoje srdce a celú dušu i celú myseľ, poznáš celú Božiu pravdu.

Vieš teda, že búrka každej zlosti a nenávisti bude utíšená len pri tých, ktorí do svojho života olovnicu Božiu prijali. Aké Slovo zostane pre iných? Odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti, nikdy som vás nepoznal? Naozaj žijú na zemi ľudia, ktorých by Pán nemohol nikdy poznať? Naozaj žijú na zemi ľudia, ktorí si pred Ním zatvrdili srdcia? Apoštol Pavol v 2.liste Timoteovi 2,19 napísal: “Ale pevný základ Boží predsa stojí a má túto pečať: Poznal Pán svojich! A: Odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo.”

A odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo, aby ťa Pán poznal a vyznal pred svojím Otcom v nebesiach. Počuješ dnes tento Boží hlas? Kristovo volanie: Poď za mnou?

Nezatvrď si pred ním srdce!