Príprava na Pánov príchod. Koľko sa o tom hovorí. A stále prázdnejšie. Z obsahu sa stáva forma, keď je nádoba otvorená a pokrmu sa nikto nedotýka. Hovoriť nad otvorenou nádobou a nejesť? Nesýtiť sa? Rozhovory sú únikom pred činnosťou a poslušnosťou v zodpovednosti. Zodpovedať sa Bohu. Ja? A či som ja strážcom svojho nezaujímavého, malého brata?

Ale Syn človeka príde. Tá ozvena sa nestráca. Pre niekoho je práve táto ozvena podstatná. Dôležitá. Rozhodujúca. Pohla jeho svedomím i srdcom. Prítomná ozvena, ktorá nezaniká. Ak v tebe ozvena Božieho Slova zaniká, nežiješ ho. Nežijem ho. Iba ho počúvam zdiaľky a potom odchádzam z kostola za svojimi záležitosťami. Ale ozvena Božieho Slova musí denne tvoriť plášť nášho srdca a živiť v ňom význam Pravdy.

Pán prichádza. Pán príde. Priprav sa. Zažil si už množstvo rôznorodej slávy. Po mnohej si siahol rukou. Rôzne formy a prejavy slávy ťa popálili. Niektoré zrazili na zem. Ale teraz si pozdvihnutý, aby si čakal slávu Ježiša Krista, ktorá sa v Jeho druhom príchode naplno zjaví ako blesk z jasného neba. Pred tým bleskom sa však ukázali na zemi jej príznaky. Zem sa chveje. Trasie. Príroda má tiež bázeň. A človek? A cirkev? A zbory a rodiny, v ktorých je hlavou kresťan? V ktorých je hlavou – kresťan/kňaz? Ako sa majú tie pripraviť na Pánov príchod? Ako sa naň mám pripraviť ja?

Zbadáš trón Jeho slávy. Už teraz sa pred ten trón slávy Kristovej postav. Je to Jeho vyvýšené Slovo. Je to Slovo, ktoré „sa stalo“. Stalo sa na kríži i v záhrade po vzkriesení, azda blízko hrobu Jozefa z Arimatie, vysokého židovského radcu. Pri tom hrobe bol aj Nikodém, učenec, majster, ctený rabín a farizej. Vtedy. Vtedy, keď bolo Ježišovo telo mŕtve. A On? Kristus? Kázal v pekle poviazaným. Kázal unaveným, zničeným, horiacim v ohni strachu, aby zahoreli v ohni bázne. Už teraz môžeš vyvýšený trón Kristovej slávy vidieť. Ako? Kedy? Ak hľadíš na to, čo je hore, nie na to, čo je dolu. Ak hľadíš hore, tam, kde Kristus sedí po pravici Božej. Náš život je skrytý s Kristom v Bohu. Naše mená sú zapísané v nebesiach. Hľaď teda a uzri už teraz Kristov vyvýšený trón slávy!

Zazrel si, ako sa pred Kristov trón slávy zhromažďujú národy? V jednotlivcoch práve okolo teba? A: aj okolo teba? Maďar, Slovák, Afričan z Ugandy! Angličan, Američan! Vidíš to? Stoja po tvojom bohu a zhovárajú sa s tebou pred Kristovým trónom slávy! Zhovárajú? So mnou áno! Svedčím tom! S mojím synom i mojou dcérou áno, svedčia o tom! A s mojou manželkou? Tiež! Svedčí o tom! Zazrel si už na tvári niektorého z nich odblesk Božej slávy? Potešil si sa spolu s ním z vyvýšeného skutku Božieho? Pretože to je trón Kristovej slávy – Jeho vyvýšené skutky, o ktorých máme už v tomto čase svedčiť preto, aby sa Jeho vyvolení k trónu Jeho skutkov slávy zhromaždili a klaňali sa im. A ďalej o nich svedčili, hovoriac: Vyvýšený je Pán! Sväté je meno Božie na zemi! A na zemi rovnako, ako aj na nebi! My, ktorí to hovoríme, žijeme už teraz Boží pokoj v preddavku, v predstupni Jeho moci a bohatstva, máme o tom verejne svedčiť.

Kto nesvedčí o Božích skutkoch, len o svojich, bude oddelený a postavený „po ľavici“. Aké strašné je stáť po ľavici a byť špinavým. Nahým. A byť zosmiešnenou opicou zla. A byť človekom so zbraňou, z ktorej začne viditeľne kvapkať krv zabitých. A byť oklamaným, zvedeným, pomýleným, a byť – bez Kristovho rúcha spravodlivosti. Zosmiešnená opica zla! Pomaľovaný človek. Človek s ornamentami božstiev na svojej koži. Človek-reklama diabla. Jeho pokrivených úmyslov a zámerov. Človek-nositeľ ťažkých, smrteľných bremien lži. Človek „falošne vyvolený“, človek „falošný veľký brat“.

Si pripravený na stretnutie s Kristom pred trónom Jeho milosti? Pred Jeho vyvýšenými skutkami spasenia? Potom si už v živote počul Jeho „poď-poďte!“ a šiel si. To, že už teraz ku Kristovmu trónu kráčaš v rúchu svätosti, znamená, že na Kristovo „Poď, požehnaný môjho Otca!“ si poslušne odpovedal: Áno, Pane! Kde? Kedy? Pán ti to rád pripomenie! Na mnohých miestach zeme. V mnohých drobných situáciach dňa. Pri mnohých drobných slovách pochopenia ľudskej bolesti a osamelosti. Pretože Kristovo „poď, požehnaný!“ sa malo ukázať už dávno predtým práve tam, kde si žil. A malo sa vyjaviť v tom, či si ľudskú bolesť videl a ako si na ňu odpovedal. Odpovedal si na ňu zvesťou o Kristu, alebo správou o sebe? Ukázal si zraneným zranenú ruku Ježiša, alebo svoju, v ktorej je tvoja vlastná moc a božstvo tvojej vlastnej tváre? Na tom veľmi záleží. Od toho sa bude neskôr v tvojom i mojom prípade odvíjať všetko.

Hovoríš: Požehnaný človek patrí mne! alebo: Iba Otcovi? V tom je veľký rozdiel. Prvý prípad vedie k manipuláciám, mocenským prejavom a diktatúram, k absolutizácii ľudskej pravdy a ľudského práva, kde budú zachránení vždy zotročení. Druhý prípad však otvára brány slobody a dáva rovnaké práva a povinnosti všetkým. V novom chráme je jednotná miera platby za náš život. Tou platbou je iba Kristova krv a jej cena.