Sú nám „zverené slová Božie“. Pretože naozaj platí: „Boh je pravdovravný a každý človek luhár“. (Rimanom 3,2.4). „Naša neprávosť dokazuje Božiu spravodlivosť.“ (Rimanom 3,5). „Pravda Božia sa mojou lžou Jemu rozhojnila na slávu.“ Zažil si, že to naozaj platí? Že naše slová sú len ako pokrivený tieň, ale Strom života je priamy a rastie hore? A iba jeho ovocie je ovocím Ducha? Ostatné ovocie strhnuté našou rukou v našom čase nám na slávu je ponúknuté Pokušiteľom, a mnohí ho trhajú. Pravda sa však neskrýva v pravdivých izolovaných výrokoch, ale v tom, čo tie výroky spája v reči tajomstva, ktoré je odkryté iba tým, ktorí vedia, že – nevidia. Pravda je iba v spojení Krista s človekom, v spojení Otcovej vôle skrze Krista so srdcom, mysľou a dušou človeka.

Pokiaľ ide o nášho starého človeka, je v Písme jasne popísaný: „Niet spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, čo by hľadal Boha. Všetci sa odklonili, napospol stali sa neužitočnými, nieto, čo by činil dobré, niet ani jedného. Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, plen a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali. Niet bázne Božej pred ich očami. Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ (Rimanom 3,10-20).

Usilujme sa o poznanie, ktorý by nám „bolo dané z neba“. (Ján 3,27). „Kto má nevestu, je Ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu.“ (Ján 3,29). Počuť Boží hlas! Kristovo Slovo! A srdečne sa z Neho radovať – to znamená horieť. Horieť v srdci pre Krista.

Aby som horel, musím „pobudnúť s učeníkmi a s Kristom“. Pobudnúť. Prebývať s nimi. Krst bez „pobudnutia s Kristom a človekom“ nie je možný. Ako pobudneš s človekom skrze Krista?

Základom je túžba po svätosti – po Božom svätom mene. Meno Boh je používané veľmi teoreticky, akademicky, univerzitne. Meno Boh sa stalo teologickým a cirkevníckym pojmom. Ale meno Boh je tajomné a sväté. Nemôžeme ho vidieť tvárou tvár, to znamená – trúfalo. Sebavedomo. Z pozície morálky, mravnosti alebo ľudských dišpút. Môžeme ho vidieť iba ako sväté. Ale kto môže vidieť Svätého?

Ten, kto pôjde za Ježišom a povie: Pane, buď mojím Pánom. Staň sa ním vo mne. Daj mi príležitosť, aby som Ťa ako Pána vzýval. Aby som sa Ti poklonil. Aj sklonenie sa pred Pánom sa stalo trúfalým a mechanickým. Automatickým a zaraditeľným do relácie času. Ale Boh je večný. A hoci vstúpil do času, vstúpil doň v Kristu ako Svätý. Opäť: čo to znamená? Boh vstúpil ako Svätý? To znamená: Je tu možnosť vidieť Svätého. Boh to človeku chce umožniť. Preto poslal na svet svojho Syna, Krista, aby to človeku umožnil. Áno – my máme možnosť vidieť Toho pravého, Svätého. Ale ako? Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia... Asi tak. A zjavil sa pastierom anjel a zvestoval im – Ježiša Krista. Oni počuli Jeho hlas v hlase anjela - a šli. A šli! Počuť a kráčať za hlasom, v ktorom je oznámené meno Ježiš, zjavené na zemi v tele človeka na určenom mieste podľa predpovedí prorokov, zachytených a uchovaných v Písme. Podľa - hlasu Slova.

Horieť pre Krista znamená „mať úplnú radosť“. Ján Krstiteľ povedal: Tým, že počujem hlas Ženícha a môžem sa z neho srdečne radovať, je moja radosť úplná. Úplná radosť? Nemožné. Vo svete nemysliteľné. Trvalá radosť so základom, ktorý nemôže nikto z ľudí postaviť? Nepoznaná. Vo svete z človeka – nemožná, nejestvujúca, nezažitá. Nezachytiteľná, radosť, ktorú nemožno popísať. Možno ňou iba horieť – pre Krista, a to jediným spôsobom: trvalo v Kristu. Buďte svätí, lebo ja, Boh váš, som Svätý! To je trvalá radosť. Svätosť. Srdečne sa radovať z hlasu Ženícha. Ale – kto a kedy počuje hlas Ženícha? Počuje Ho Nevesta-cirkev, počuje ho Ženíchov priateľ. Musíš dostať pozvanie stať sa členom Nevesty-cirkvi a členom kolégia Ženíchových priateľov. Dostal si ho? Prehliadol si to pozvanie? Pohŕdol si ním? Alebo – opäť nanovo a nanovo oň zápasíš?

„On musí rásť – a ja sa umenšovať.“ (Ján 3,30). Tak sa začína zápas o možnosť horieť v Kristu pre Krista. Tak sa začína fakt, ktorý Písmo vyjadrilo v obraze Kristovho zápasu o nás: „Kvôli Sionu nemôžem mlčať, kvôli Jeruzalemu sa neviem upokojiť, pokiaľ jeho ospravedlnenie nevzíde ako žiara a jeho záchrana nevzplanie ako fakľa.“ (Izaiáš 62,1-2).

Tu začína človek i cirkev horieť. Horieť pre Krista.