(DENNÍKOVÉ KÁZNE /14)

Ježišova ruka je skrytá.

Prečo musíme hovoriť? Prečo musíme hovoriť každú nedeľu? Lebo Božie tajomstvá sú skryté našim ušiam. Niekto povie: Či nie sú odkryté? Či ich už nepoznáme? Nie. Nepoznáme ich nikdy tak, aby sme ich mohli mať. Poznáme ich iba tak, aby sme ich mohli žiť. Preto nie je čudné, keď David Wilkerson sa jedného dňa v Amerike vrhol pred Bohom na kolená a zvolal: Pane, ako to, že si takmer nič z toho, čo kážem, nepamätám? To nie je našou vecou. Takto si pamätať. Našou vecou je „pamätať na deň odpočinutia.“ Na deň, keď sa má kázať Božia Spravodlivosť. Melchisedek ide v ústrety Abrámovi po jeho víťaznom duchovnom zápase s pohanskými kráľmi. A svedčí mu o Spravodlivom Bohu. Áno, to je prvé, čo máme dnes počuť: Boh je spravodlivý! Je to Kráľ spravodlivosti! Tak máme pamätať na siedmy deň. Na „sobotu odpočinutia“. Sobota odpočinutia vraví: Boh je Spravodlivý a všetko vždy, malé i veľké, pri nás – pri nás, ktorí sme Jeho – zavŕši svojou nezrušiteľnou spravodlivosťou tu na zemi i hore v nebi. „Tu a teraz!“, ktoré prichádza zhora, preto je v zasľúbení „Tu a teraz!“ prítomné už to večné, ktoré my nedokonalým jazykom nazývame „Tam a potom!“ Hebrejčina však nepozná minulý a budúci čas. Hebrejčina, Boží jazyk, pozná len: Tu a teraz! Hospodin je (vždy!) Prítomný! Je vždy pri diele pri tých a pre tých, ktorí sú a chcú byť Jeho! To je „sobota odpočinutia“. To je zmysel „svätého zhromaždenia“, o akom čítame v knihe Lv 23, 1-3.

Ježiš sa drží vnútornej strany plášťa.

Čo dnes vyhlasujeme? Božiu svätosť a spravodlivosť! To znamená zhromaždenie cirkvi. Totiž: Vyhlásenie Božej svätosti a spravodlivosti na nebi a na zemi! Vyhlásenie platnosti a svätosti Božej vôle ako jedinej spravodlivosti v živote človeka jednotlivca i v živote ľudského spoločenstva, posväteného do Božej pravdy. Do jej akcieschopnosti. A buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi! Ako teraz v nebi, rovnako teraz na zemi! Môže sa uplatniť Božia vôľa z neba na zemi teraz? Zbadáme ju? Vidíme ju? Svet vidí svoju nespravodlivosť a vyhlasuje ju omylom za Božiu. Kresťan, ktorý má Ducha Božieho, vidí denne Božiu spravodlivosť a v deň odpočinutia ju verejne vyhlasuje tak, že o nej svedčí v zhromaždení cirkvi pred svetom ako o Božej svätej spravodlivosť v Jeho prítomnej akcii. V prítomnom Božom skutku! Vo vlomenom kráľovstve Božom sa ten Boží skutok deje vždy – a udeje sa aj dnes, ak sú tu dvaja alebo traja zhromaždení v Jeho mene. Chyťme sa teda vnútornej strany plášťa, ktorý nám dal Pán! Lenže ešte moment. Ešte otázka – máš plášť od Pána? Obliekol si si ho? Chodíš v ňom? Chceš v ňom chodiť? Tí, ktorí majú plášť Kristov, nech sa ho chytia z vnútornej strany! Tam je pre nich zjavená vôľa Božia. V Duchu svätom, ktorého máme! Ktorý v nás vraví: Abba, Otče! Ktorý vraví: Áno, Otče! Áno, Otče: nie ako ja chcem, ale ako chceš Ty! Áno, tak nech sa dnes a stále deje Tvoja vôľa pri mne a vo mne, Otče! A keďže si povedal: „Otče!“, udeje sa pri tebe to „Božie dobré a Božie sväté“ - a udeje sa to slávne. Udeje sa prelomovo a triumfálne! Aj v tvojom živote zvíťazí život svätého Krista nad smrťou a zatratením toho spôsobu života, ktorý v tebe chcel dosiaľ pestovať luhár a podvodník, diabol a démoni. To „Áno, Otče!“ teda znamená: Otče, počul som Ťa teraz v Slove Tvojho Syna a chcem ho vykonať, pretože si mi Slovo-akciu dal! Áno, Otče, v mene Tvojho Syna do tej akcie-Slova, do Slova-skutku Božieho, do Slova-činu mám len vstúpiť a v ňom – a v ňom! – mám prejsť na druhú stranu svojho spôsobu života! Mám sa teraz nasýtiť práve Tvojím znovustvoreným skutkom pre mňa! Nasýtiť sa Slovom-akciou! Pesachom! Prechodom od svojho otroctva k Božej slobode, ktorá je v Božom čine – pre mňa teraz ponúknutom! Máš ponúknutý Boží skutok! Aký? Kristov znovustvorený skutok na zemi, pre zem, na svete, pre svet. Nie Slovo bez moci, ale – Slovo s mocou! Uvidíš to? Dnes? Samozrejme, že to uvidíš! Lenže: Iba ty, ktorý máš Kristov plášť. Iba ty, ktorý si sa ho teraz chytil z jeho vnútornej strany. Zo strany Božej zjavenej vôle pre mňa a pre teba, a pre Jeho ľud – dnes!

Pravá ruka dáva.

Ak si sa chytil plášťa Božej svätosti, over si, či si sa chytil správne. Polož (v duchovnom slova zmysle!) svoju ľavú ruku, ruku ľudských skutkov, ruku svojej pýchy i svojej vlastnej kresťanskej horlivosti, teraz pod plášť Božej svätosti! Polož ju tam! Ľavú ruku nesmieme vidieť! Ľavá ruka je naša pýcha, naša horlivosť, sú to naše schopnosti, naše činy. Polož ju pod plášť Božej svätosti a nechaj si ju premeniť. Nech je vždy v úzadí. Nech je vždy pripravená nechať prvenstvo pravej ruke, ktorá predstavuje Božie skutky a Božie vystreté rameno! Boh ti chce dať svoju autoritu do tvojej pravej ruky. Do ruky, ktorá predstavuje iba Jeho vôľu, Jeho skutok, Jeho moc.
Uvoľnené, slobodné prsty.

A teraz uvoľni prsty svojej pravej ruky! Pozor: To nie je psychológia! To nie je filozofia! To nie je kresťanská metodika podľa plánu človeka! To je duchovná metodika Ducha Božieho vo význame a výraze Jeho Slova! To nie je vyučovanie bez moci – ale s mocou. To je pohľad upretý na Pána! Ako to spievame v jednej z kresťanskej piesní? Tak, ako posluhovačka hľadí na ruku svojej panej, tak hľadí Cirkev na Teba, Pane! Teba chce napodobovať, v Tebe žiť! Napodobovať v biblickom jazyku znamená – žiť to isté, čo žije Kristus! Chcem žiť Tvoj skutok – áno, práve to chcem žiť, čo žiješ a konáš Ty! Čo žiješ teraz vo svojom chráme Prítomný v Duchu svätom! To nie je metóda a metodika, to je: Pohľad upretý na Krista s otvoreným srdcom! Poď do mojej akcie! Poď za mnou! Ale najprv sa na mňa pozorne zahľaď! Čo vidíš? Čo vidíme? Vidíte mňa? Seba? Kostol? Spevníky, Bibliu? Interiér svätej miestnosti? Sú tu všetky „naše bydliská“? Cirkev znamená: stretli sa všetky bydliská na jednom mieste, aby vyznali: Ježiš je Pán. Jeho bydlisko je rozhodujúce. Chrám Ducha svätého je podstatný. Jeho bydlisko? Aké je bydlisko Kristovo? Kde prebýva Kristus? Kde býva? V Božej vôli! Vo vôli svojho svätého Otca! Jeho pravý domov nebol v chráme, v synagóge ani v nijakej inej miestnosti, ale vždy „vo veci svojho Otca!“ Bol v takto posvätenom tele. V pomazaní Božom, Otcom. V ňom bývame. Kto? My, ktorí prechádzame! Ktorí žijeme prechod cez more! Pesach, prechod! Ktorí sme: Tými, čo prechádzajú! Tam a tu je vždy naše bydlisko – v putovaní do Božej vôle, v krokoch viery! Máš pre taký život uvoľnené prsty pravej ruky, do ktorej Ti Boh chce vložiť dnes svoj skutok? Ktorú ti chce zmocniť do znovustvoreného diela viery? Ak ju máš v kŕči, potom je to ešte stále tvoja ruka. Uvoľni ju teda! Daj ju Pánovi! Ako? Práve sme to povedali: Nech je tvoje bydlisko uvoľnené pre - dom Boží, teda: Pre Jeho vôľu. Pre chrám Kristov! Pre svätú Božiu vôľu! Kým takto tvoje bydlisko uvoľnené nebude, kým nebudeme mať všetko spoločné, dovtedy bude tvoja pravá ruka v kŕči a ty, prosiac na jednej strane za skutok Boží a Boží pokoj, ostaneš v kŕči s pravou rukou – zviazanom s telom svojho vlastného diela. Naďalej ostaneš, síce s Kristovým menom na perách, ale žiť len v systéme svojho plánu a svojej ľudskej reči. Uvoľni pravú ruku! Uvoľni ju v Duchu svätom pre Krista! Daj svoje bydlisko k dispozícii veľkému domu Božiemu! Božiemu – chrámu, teda: Božej zvrchovanej vôli! Spoločenstvu putujúcich! Ale ak sa tvoja pravá ruka teraz neuvoľní pre Ducha Božieho, nebudeš môcť Boží znovustvorený skutok prijať a vládnuť v ňom nad všetkými kniežatstvami temnosti. A neponesieš v nej Fakľu spasenia a Pochodeň viery. Uvoľni teda v Duchu svätom, v modlitbe pokánia i vďakyvzdania, svoju pravú ruku pre Krista – a zazrieš i začuješ, čo zasľubuje Pán Zacheovi, pretože s uvoľnenou pravou rukou sa ním práve stávaš! Uvoľnil si v Duchu svätom, v modlitbe pokánia a sebaodovzdania Pánovi, jej prsty? Pustil si z nej teraz svoje aktivity, plány, svoje bohatsdtvo, svoju colnú službu, svoje podvody, svoj egocerntrizmus? Ak áno, uvidíš veľké veci, ktoré ti učiní Pán! Ak nie, ešte stále máš možnosť, kým sa hovorí „dnes“: Ak nie, pros teda Pána, aby ti dal do smeru tohoto rozhodnutia Ducha Radcu a Ducha Utešiteľa. A budeš Zacheom, a budete všetci Zacheom, ktorí začujú: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu! V takom dome sa ozve potom Kristovo: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po vrch. A potom povedal: Teraz naberajte a zaneste starejšiemu. A zaniesli. A jako ochutnal starejší vodu, ktorá sa bola obrátila na víno (a nevedel, odkiaľ je, ale posluhovia, ktorí brali vodu, vedeli), zavolal starejší ženícha a povedal mu: Každý človek kladie na stôl najprv dobré víno, a keď sa hostia napijú, potom to podlejšie. Ale ty si zachoval dobré víno až doteraz. Tento počiatok divov učinil Ježiš v Galilejskej Káne a zjavil svoju slávu, a jeho učeníci uverili v neho.“ (Ján 2,7-11).

Ak sme sa nechali dnes viesť Slovom Božím v akcii, v Božom skutku podľa Jeho dnes pre nás zjavenej vôle, ak sme v Duchu svätom začuli a povedali: Áno, Otče!, nech sa to udeje na Tvoju slávu Božiu, na slávu mena Kristovho, ak sme vanutie a pohyb Ducha Božieho prijali a v dôvere položili doň svoj život a svoje ruky, potom smieme počuť a privlastniť si: A voda našich životov sa obrátila na víno, a na našich tvárach sa zjavila sláva Božia.

Tu sa sobota nášho odpočinutia mení na nedeľu nášho plesania a našej radosti. Na nedeľu piesní a chvál. Na nedeľu chvál, ospevujúcich Božiu svätosť, Božiu spravodlivosť a na vyznanie: Ježiš je Pán!