(DENNÍKOVÉ KÁZNE /9)

Prejsť utrpením znamená prejsť Bránou kríža.

„A tak prišli a videli, kde býva a zostali u neho ten deň. A bolo asi desať hodín.“ Prísť k Ježišovi je ľahké. Vidieť kde býva, je už ťažšie. Ale zostaň u neho „ten deň“ – to je pre človeka nemožné. Prečo? Pretože je nemožné u Ježiša zostať „len určitý ohraničený čas“. Ježiša nemožno navštíviť. U Ježiša však možno zostať „ten deň“. O aký deň ide? O večne trvajúci deň, ktorý žijeme „stále dnes“. Včera, dnes i zajtra je pre nás v Ježišovom mene „dnes“. To, čo pre nás Kristus vykonal na kríži včera, platí pre náš dnešok. A to, čo pre nás vykonal vo vzkriesení dnes, ak sme vstúpili do Jeho Slova ako do Domu zasľúbenej nádeje, bude platiť i zajtra. Čo to však znamená vstúpiť do Slova ako do Domu zasľúbenej nádeje? Znamená to vstúpiť do vzťahov cez utrpenie. Byť v nich viazaný Jeho zmluvou, spečatenou v krvi kríža. Žiť v nich ako v Dome kríža a kalicha s uholným kameňom Kristom. Vyjsť z takého Domu znamená pritom zostávať stále doma v Duchovnom dome, v dome ako rodine, v dome ako v domove, v svätom kňazstve živých kameňov (1.Pt 2,1-9). Vojsť do takého Domu znamená žiť denne život s Kristom plnšie a hlbšie, širšie i vyššie, než sme s Ním žili včera. Tento zmysel má večnosť a konanie spasenia v trasení a s bázňou. Aké je to však trasenie a aká bázeň? Je to každodenné vzrušenie z Božích darov a pri Božích daroch v prítomnom Kristu. To je zmysel trasenia v spasení. A je to každodenná radosť z toho, že prijímané Božie dary poznávam v ich kvalite, v ich hĺbke. Pán nás denne prekvapuje darmi. Život s Kristom je životom Hostiny. Byť na Hostine – byť s Ním znamená sýtiť sa a sýtiť Krista. Je to vzájomná Láska v Pravde, ktorá má hĺbku v Láske, a je to vzájomná Pravda v Láske, ktorá má svoju hĺbku v Pravde. Nemožné veci sú s Kristom možné. Ale v akom zmysle? V zmysle Práva, Spravodlivosti, Pravdy a Lásky. Človek hľadá v skutočnosti iba tieto zázraky a divy. Všetky ostatné sú umelé a falošné. Zázrak Práva, to znamená: s Kristom môžeme žiť v právnom kráľovstve. Zázrak Spravodlivosti, to znamená: s Kristom môžeme žiť spravodlivý život a byť vo vzťahoch vzájomne spravodlivo súdení. Zázrak Pravdy, to znamená: s Kristom môžeme poznávať svoj život v zmysluplnom celku. A zázrak Lásky, to znamená: s Kristom máme pokoj srdca. S ním sme vnútorne bezpeční vzhľadom na hlbokú radosť zo vzťahu, ktorý sa z Jeho strany nikdy k nám nemení a nezmení. V tejto Láske niet strachu.

Naše utrpenie je utrpením Ježiša Krista.

„A bolo asi desať hodín.“ Ježiš Kristus žije náš čas ako večný Boží Syn. Ježiš Kristus môže s nami súcitiť, pretože prešiel každým utrpením človeka. Utrpenie každého človeka sa ho osobne dotklo. A pretože utrpenie človeka vychádza z hriechu a z jeho následnej biedy, dotkol sa ho každý jednotlivý hriech každého človeka. Hriech môj i hriech tvoj. Kto by takú bolesť uniesol, okrem večného Božieho Syna Ježiša Krista? Bola sprítomnená a nesená v jeho tele historicky na kríži. Bola viditeľná pre celý vtedajší okruh sveta. Videl ju Rím i Palestína. Videl ju vrchol svetskej i náboženskej moci. Videl ju jednoduchý bezbranný človek, žena, i rímsky vojak, ktorý verejne vyznal: Tento bol naozaj Boží Syn!

Zlomená moc nášho márneho utrpenia!

„A bolo asi desať hodín.“ (gr. Štyri hodiny popoludní). Prečo je tu uvedený tento konkrétny čas stretnutia s Ježišom? Lebo v Jeho dome ide o prehĺbené stretnutie. Vykladači ho vykladajú ako „rozhodujúci čas“. Žiť rozhodujúci čas – nie je to šťastie? Radosť? Pokoj? Vzrušenie? Sláva? Nie je v tom všetko? Je to príhodný čas, vliaty do času rozhodnutia. Príhodný čas sa môže pre náš život stať vždy časom rozhodujúcim a stálym, z hľadiska naplneného zmyslu nášho života už nemenným. To nebola návšteva v dome, kde sa hostina začína a končí. To nebola návšteva, kde radosť vzplanie a zhasne. To nebola návšteva, kde pokoj sa rozprestrie a zanikne. To bol a je čas večnosti. Duchovný dom s uholným kameňom Kristom! A bolo asi desať hodín! To je znamenie času rozhodnutia a navštívenia, v ktorom môžeme vidieť čas môjho a tvojho znovuzrodenia. V tom čase sa všetko naše zbytočné utrpenie zlomilo a v našich životoch ostalo už len pravé, zmysluplné, budujúce.