(DENNÍKOVÉ KÁZNE /7)

Sedíme v zhromaždení (pri stole Pánovom) sústredene?

Kontinuita nášho života je vo svete vždy v línii ľudskej reči pretrhnutá. V jej medzipriestore sme príliš slobodomyseľní, liberálni. Život bez správnych súvislostí, bez krokov viery, však nie je koncentrovaný na správny maják. Nie je dobre zorientovaný do plynulého vyznania viery. Ján Krstiteľ, naopak, povedal pre náš život niečo zásadné a rozhodujúce: Ajhľa, Baránok Boží! A povedal to v čase, keď vedľa neho stáli jeho dvaja učeníci. Ráve vtedy obrátil smer uvažovania svojich učeníkov od seba a od svojho mena - k Ježišovi. Čo potom stačilo? Aby to učeníci Jána Krstiteľa „počuli“. Krstiteľ sa správne díval („A pozrúc na Ježiša, ktorý išiel pomimo...“), preto mohol aj správne hovoriť. „Riekol: Hľa, Baránok Boží!“ Nepovedal iba suchú informáciu, ktorá by mala zapadnúť medzi iné rovnocenné informácie, ale povedal: „Hľa, tam sa dívajte! To je a vždy má byť smer môjho a vášho života! Baránok Boží!“ Aký je to smer? Ešte raz sa do Krstiteľovho vyznania započúvajme: „Baránok Boží!“ Na tieto dve slová by sme sa mali pri stole obecenstva, v kruhu svojho zhromaždenia, v plnej miere sústrediť.

Sústredená modlitba. Gilgál. Večera Pánova.

„A počuli to hovoriť tí dvaja učeníci a išli za Ježišom.“ Za Ježišom nás posiela svedecké slovo. Slovo o veľkých Božích skutkoch. Povedali sme si, že skutky Božie sú skoncentrované do Jeho mena a z Jeho mena súčasne vždy vychádzajú. Príbeh človeka je v jeho mene. Starozákonné mená boli svedecké. Meno Noe (nwh) znamenalo: Odpočinutie. Alebo: Vojdime do odpočinku. Každý teda, kto Noeho poznal a potreboval odpočinok, vošiel k nemu, aby ho u neho hľadal. Čo hľadá cirkev u Ježiša? Pokoj pre dušu? Výhody vo svete? Spasenie? Život v Ježišovi? Slávu Božiu? Áno, má hľadať práve toto posledné: Božiu slávu! Otče, osláv sa! Tak prosil Ježiš. Otázka môže pokračovať: V čom sa má Boh Otec osláviť? V zázrakoch? Nie. Vo svojom svätom mene! On sa chce osláviť vo svojej svätosti. Tak sa modlievame. Otče náš, ktorý si v nebesiach – posväť sa meno Tvoje. Príbeh Božieho mena má byť slávny v jeho svätosti! Sám Pán nám vraví: Buďte svätí, lebo Ja, Boh, som svätý! Základom našej túžby teda má byť posvätené Božie meno. Vyvýšený Boh! Nadovšetko vyvýšený Kristus a Boh Otec – v Duchu svätom. Začuli sme to posledné? V Duchu svätom! Ako sa však má a môže a chce Boh vyvýšiť v našom osobnom živote? Tak, ako sa vyvýšil v osobnom živote svojho Syna tu na zemi. V kríži. V obeti svojho Syna na kríži. V odpustení našich hriechov a v dare večného života ako – večná Láska. Boh sa chce vyvýšiť ako svätá a večná Láska. Čo to znamená, že tá Láska má byť svätá? To znamená jej charakter, lebo mnoho lások vyšlo do sveta, ktoré však láskami nie sú a pod pláštikom lásky ponúkajú charakter čohosi úplne opačného. Láska teda má byť svätá. To znamená: Má byť v nej Božia Pravda a Božia Spravodlivosť. Má v nej byť charakter Božieho práva. Božie právo je v ľudskom spoločenstve uplatniteľné kľúčom Kristovho kríža, nie kľúčom Mojžišovho zákona. Mojžišov zákon hovorí o svätom Bohu, Kristov kríž hovorí o našej svätosti v Kristu. Svätý Boh, zjavený na vrchu Sinaj a: svätý človek, zjavený na kríži v Kristu! Boh Otec a Boh Syn v Duchu svätom! V Duchu svätom toto môžeme vidieť a žiť – Boha Otca ako svätého a Syna človeka v Kristu ako rovnako svätého. Inak nie. Čo je to za udalosť, o ktorej teraz hovoríme, ak sme sa sústredili na túto pravdu v Duchu svätom? Je to udalosť lásky v Bohu Otcovi a v Bohu Synovi, do ktorej sme pozvaní v Duchu Božom. Je to udalosť Božieho srdca, je to svadba kráľovská. Božie srdce má na srdce človeka právo. Božie srdce za toto právo platí krvou svojho Syna. Boh v krvi svojho Syna ukazuje hĺbku svojej lásky k hriešnemu človeku. Môže nad tým hriešny človek mávnuť rukou? Môže sa z toho posmievať? Môže, po poznaní v Duchu svätom, aký je charakter Božej lásky, zameniť jej hĺbku radšej za charakter svojej vlastnej kresťanskej obetavosti, súperiac s krížom Kristovým? Môžeme my poukazovať pred Bohom na význam svojej krvi a umenšovať význam krvi Jeho Syna? Skúmajme sa, v akom zhromaždení sedíme a aké zhromaždenia tvoríme. Horlíme za vzťah s Bohom podľa seba a v cene svojej krvi, alebo podľa Boha a v cene krvi Jeho Syna?

Ajhľa, Baránok Boží!

„A Ježiš obrátiac sa a vidiac ich, že idú za ním, povedal im: Čo hľadáte?“ Učeníci Jána Krstiteľa videli Ježiša. Počuli „Ajhľa!“ a pozreli sa. Ale pochopili hneď, kto je Ježiš? Pochopiť kto je Ježiš možno len hľadaním. Ježiša možno naozaj zbadať, stretnúť a nájsť - len v hľadaní. Môj príbuzný, dlhoročný ateista a vojak z povolania, sa ma raz spýtal: Ako mám nájsť Ježiša? Chcel by som veriť, že Ježiš žije! Ale kde je? Ako Ho môžem nájsť? Na to mu odpovedal mojimi ústami evanjelista Marek: Hľadajte a nájdete! Proste a dostane! Klopte a bude vám otvorené! To sa splní. To nie sú plané a prázdne slová. Božie Slovo sa nikdy nevráti k človeku prázdne. Ak Ho aj prázdne vidíme, ak ho v určitej chvíli vidíme pre seba nepriestupné, nepriehľadné a nenaplnené, ak ho neraz vidíme len ako formu, ako zvuk, ako konštrukciu a systém, len ako učenie, ale chceme pritom viac: vidieť Jeho samého osobne a osobne sa s Ním stretnúť – tu Boh Otec zasľubuje: Moje Slovo sa k tebe, človek, vráti živé! Len ho čakaj. Len ho hľadaj a čakaj. Len ho volaj a čakaj. Len po ňom pátraj a čakaj. Len sa ho dovolávaj a čakaj. Len klop a čakaj. Máš trpezlivosť takto hľadať Pána? Máš trpezlivosť čakať v modlitbe a v kruhu verných na Jeho príchod? Potom sa ho určite dočkáš! Potom Krstiteľovo: „Ajhľa, Baránok Boží!“ bolo určené teraz práve tebe.