Cirkev je zničená. Kto by uveril takej správe? To sa nemôže stať! "Pane, to sa Ti nemôže stať!" povedal Peter, keď zazrel v zvláštnej perspektíve Kristovho života kríž (Matúš 16,22). Otázka znie: Sú ruiny dnešnej "budovy cirkvi" tiež krížom? Trpí pre vlastné hriechy, alebo na svojom tele, ktoré je Kristovým mystickým telom, nesie v moci Kristovho kríža v prvom rade hriechy ľudstva?

Áno, existuje aj cirkev v poslednej lavici, ktorá teraz prichádza nechtiac k slovu. Neplánovala to. Bola z poslednej lavice vyvolaná Pánom a vyzvaná: Hovor! Čo mám hovoriť, Pane? "Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva na veky." (Izaiáš 40,7-8).

Podzemná cirkev, zvestovatelia z metra, undergroundoví evanjelisti, ktorých ešte nikto nevidel na kazateľniciach chrámu, vystupujú z tmy najdramatickejších údolí sveta a volajú, pretože sú poslušní Božiemu príkazu: "Vystúp na vysoký vrch Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz júdskym mestám:  Ajhľa, Boh váš!" (Izaiáš 40,9).

Čo sa to deje? Kde sa nachádzame? Pred kým a ku komu voláme? K tým šestnástim miliónom ľudí, ktorí, ako uvádzajú média a internetové stránky, "zhliadli výstavu BODIES, ktorá prezentuje ľudské kostry, potiahnuté čiastočne svalmi, naaranžované do pozícií, obvyklých v bežnom živote?..." Ľudské telá, upravené plastináciou! "Podľa policajného riaditeľa sa nejedná o ľudské pozostatky, ale o výstavné exponáty..."

A podľa cirkvi z podzemia? Podľa cirkvi, ktorá cestuje v hlbinách pekla, aby oslovila mŕtvych v ich tme?

"Jaj, ako sčernelo zlato, ako sa zmenilo rýdze zlato!" zvolal by s nárekom prorok Jeremiáš, keby dnes žil, a nepovedal by nič nového: Videl to už na uliciach jeruzalemských, keď sa náboženská ekvilibristika Jeruzalema zmenila vo svojich vrcholných číslach na - ľudský prach. Vystúpime azda k Bohu? Budeme sa s Ním merať svojím vlastným rúchom a svojou svätosťou? Boh nepovedal: Buďte svätí, ako ja som svätý!", ale: "Buďte svätí, lebo ja som svätý..." ( 1.Petrov 1,16). A to je podstatný rozdiel. Kto chce byť svätý ako Boh, skončí ako sčernalé zlato na uliciach i v budovách ulíc, hoci v ich ilumináciách zopár okamihov vyzerá ako  vrcholné číslo ľudskej tvorivej geniality.  Kontroverzná výstava, ktorá je tŕňom v oku  úprimne sa desiacich  pozorovateľov, ktorí ešte nezabudli na strápené Božie srdce pri pohľade na všetky dnešné trúfalosti človeka,  potrebuje jednoducho aktuálny sprievodný text, zapísaný  v Biblii o jej význame. Sčernalo zlato ulíc! To je Boží odkaz na výstavu Bodies. "Rozsypané sú posvätné kamene po všetkých rohoch ulíc!" (Plač Jermiášov 4,1). 

My sme tie rozsypané kamene. Sú to v prvom rade naše hriechy, ktoré začali ničiť a likvidovať našu oddelenosť pre Boha - a tak sme sa stali oddelenými, to znamená "svätými" na svoj spôsob, pre šakalov. Kde sú mŕtvoly, zlietnu sa aj supy. Čo je na tom zvlášte? Spoločnosť je dnes hladná po senzáciách, "po revolučných pohľadoch na ľudské telo", pretože postihnutá hriechom, nevie si už s nijakou normálnosťou rady. Môžeme jej to vyčítať?

Môžeme. Ale až potom, keď sa najprv necháme my, "svätý Kristov ľud", očistiť od všetkých svojich nesvätostí, hriechov a prestúpení. My, kresťania! My, ktorí už takmer profesionálne a ekvilibristicky nosíme Kristovo meno na perách.

My, nesvätí...