Základná kázeň
Domov Dobrý deň, pútnik! Kristova viera - vyvýšená katedra
Kristova viera - vyvýšená katedra PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miroslav Halás   
Jún 21, 2007

"To už nie som ja," povedala žena s tvárou ako smrtka, s cigaretou v trasľavej ruke."

Slovo Božie zvestujem na ulici. V parku nemocnice. Kdekoľvek. Kážem minútové kázne. Nepotrebujem špeciálnu budovu. Hospodinova je celá zem. Pán má všade svoje vyvýšené miesto. Vyvýšené miesto - katedra. Vyvýšené miesto - stopa. Obidve slová znamenajú to isté: Vyvýšené miesto, šľapaj. Vstúpte do mojej šľapaje! Do môjho kroku viery, hovorí Ježiš Kristus, Pán. Naša viera nie je nikdy najprv naša. Je to najprv viera Ježiša Krista. Preto veriť nie je ťažké pre tých, ktorí Ježiša osobne poznajú, a je také nemožné pre tých, ktorí Ho nepoznajú.

"Vážne?" opýtala sa žena s cigaretou v trasľavej ruke. A povedala: "Chcem Ho teda poznať..."

V tom prípade spustoší vaše obetné výšiny. Zotne vaše kadidlové oltáre. Ale urobí to vo vás a pre váš prospech, preto to nebude musieť raz urobiť vo váš neprospech. Človek hynie pre svoj hriech a pre svoj odpor voči svätému Bohu. Ale Boh sa aj nad takým človekom a ľudstvom zmilováva a vážne ho varuje: "Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätné stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo  ja, Hospodin, som váš Boh." (3 Mojžišova 26,1).
Choďte však podľa mojich ustanovení. Choďte! Buďte voľní a slobodní vo mne, hovorí Pán.

"Ako?" spýtala sa zarazene žena s cigaretou v trasľavej ruke.

Nerušte viac zmluvu s Bohom! Je to zmluva pokoja. Ak Boh povie: "Uvediem na vás náhlu hrôzu, suchoty a horúčku," v skutočnosti vraví: Narušili ste so mnou zmluvu. Zmluvu života. Vráťte sa!" Boh to vraví konkrétne, názorne, zreteľne. To ešte nie je trest za hriech vzdoru. To je v prvom rade Božie volanie do života: Cez horúčku, suchoty a hrôzy, lebo inak nie sme schopní a ochotní Jeho hlas počuť.

"Hovorte..."

Boh na nás "uvádza to, čo vyháša zrak a stravuje život" (3 M 26,16) preto, aby sme videli a prežili, ako vyzerá život bez Neho. Do akej "duchovnej krajiny" vstupujeme už teraz, ak s Bohom nechceme žiť. Je to pravdivá informácia o tom, že mimo Boha niet lásky, niet radosti a niet pokoja. Mimo Boha sú len kamufláže a koláže lásky, len kamufláže a koláže radosti a len kamufláže a koláže pokoja.

"Čo mám teda robiť?" opýtala sa žena s trasľavou cigaretou v ruke.

Tak, ako obrátil Boh svoju tvár proti nám, chce ju obrátiť - veď v skutočnosti iba to chce, a v oveľa väčšej miere! - smerom k nám. Videli a okúsili ste život bez Neho. Vaša skúsenosť? "Porážajú vás vaši nepriatelia a panujú nad vami tí, čo vás nenávidia." A ešte čosi: "Utekáte, aj keď vás nikto neprenasleduje" (3 M 26,17). Sú to stavy neznesiteľnej úzkosti, depresie a stále sa vrstviacich fóbií v duši človeka bez Boha, pretože v najhlbšom vnútri je každý človek bez Boha rozorvaný. Rozpoltený. Sloboda, ktorú duch sveta verejne proklamuje a oslavuje ohňostrojmi a manifestačnými rečami, má v jeho vnútri túto podobu a tvár. Má tento charakter. Jeho koncom a peklom sú večné sváry, večné nepriateľstvá, večné nezhody, trvajúce v jeho vlastnej duši.

"Dobre," zopakovala,"čo mám teda robiť?"

Poslúchať Boha znamená modliť sa za to, aby k nám opäť obrátil svoju Tvár. Nič viac a nič menej! Aby nám daroval jej svetlo. V tom svetle začnete vidieť všetko v správnej optike. A v tom darovanom svetle nájdete pravú katedru-vyvýšené miesto: Katedru- krok viery Ježiša Krista. On vás povedie ďalej... Mimochodom: Božou Tvárou je Božie Slovo, zapísané v biblii. V Starej i v Novej zmluve.

Keď k vám Boh obráti svoju Tvár, v jej svetle zazriete krok Ježiša Krista, ktorým na vás čaká. Sám Ježiš vám ho ukáže v Slove Božom  -  ako svoju vyvýšenú katedru.

Prijmite Jeho kroky, Jeho  vieru - a budete žiť v svetle Jeho Tváre.
Pozrite sa, čo je uvedené v 27. Žalme, v jeho prvom verši.  Prečítajte to! Je to pre vás!

"Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?"

Áno. A teraz si prečítajte v 7. - 8. verši modlitbu, ktorú nám Pán dáva ako prvý krok viery.

Žena s cigaretou v trasľavej ruke číta: "Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine."

A ja vám na záver prečítam z 27.Žalmu 14.verš:
"Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj na Hospodina!"

 

Návštev

Knihy

  • Miroslav Halás - Útek z mesta
  • Miroslav Halás - Architekt
  • Miroslav Halás - Rozhovory v bráne
  • Miroslav Halás - Krajina vzdialených čajok
  • Miroslav Halás - Tichý hlas