Túla sa. Stratil svoj cieľ.

Zomrel váš švagor. Zrazil ho tirák. Na benzínovej pumpe. Vystúpil z auta, urobil zopár krokov... A bol koniec.
Preto ste odvtedy raz opitý a raz triezvy?
Váš švagor. Úspešný muž. Podnikateľ. Člen predstavenstva v mamuťom podniku. Člen veľkej rady! Vystúpil z auta - a naraz: koniec nádejám.
Preto sa opíjate?

Poviem vám niečo iné. Ste kresťan, vy to pochopíte.
"Takto teraz vraví Hospodin, Pán, vrchom a pahorkom, riečiskám a údoliam: Hľa, ja uvediem na vás meč a znivočím vaše obetné výšiny." (Ezechiel 6,3).
Je veľkou chybou, keď kresťania dnes neberú Starú zmluvu vážne. Keď ju chápu ako prekonanú a zastaralú. Tak sa kedysi správal  Markion a cirkevný koncil za to jeho meno vymazal z ciest pravdy. Stará zmluva však stále dáva Kristovej milosti ostré rysy - práve Pravdy!
Milosť je vždy spojená so súdom a súd s milosťou!
 
Teraz ma dobre vnímajte! Čo znamenajú v Písme vrchy a pahorky? Sú to mamutie podniky a je to technologická vyspelosť, ktorej sa klaniame. Sú to veľké veže obchodných centier. Sú to výšiny našej ekonomiky a politiky. A čo znamenajú riečiská a údolia? Sú to zábavné parky, elitné kluby smotánok,  kabarety, bary, sú to... Naše telesné pramene našich ľudských občerstvení a nášho pozemského relaxu. Tam pijeme svoj odpočinok ako  omámenie smrti. Tam snívame svoje falošné sny, ktoré zväzujú ruky a nohy nášmu vnútornému človeku - človeku, odpadlému Božiemu dieťaťu!

Vráťte sa, veď ste kresťan. Netúlajte sa. Nezúfajte si nad náhlou smrťou najbližšieho.
Bol to jednoducho Boží meč, ktorý odsekol z človeka jeho "obetnú výšinu". Kto s ňou bol v tom čase modlársky zviazaný, zahynul spolu s ňou. A kto nie, je zachránený, ale len "cez oheň"...

Tak to napísal apoštol Pavol:
"Ja ako múdry staviteľ, podľa milosti Bohom mi danej, položil som základ, ale iný stavia na ňom: každý však nech si dáva pozor, ako naň stavia! Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, každého dielo vyjde najavo. Ukáže to totiž súdny deň, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, dostane odmenu. Ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu. Sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň." ( 1.List Korintským 3,10-15).

"Čo mám teda robiť?" spýtal sa tulák.

Nemáš robiť to, čo práve robíš. Pretože ty vo svojom nešťastí vravíš svojím vrchom: "Prikryte ma! a pahorkom: Padnite na mňa!" (Ozeáš 10,8). Opíjaš sa a chodiš v blúdení do temných ulíc svojho omámenia, kde ťa čaká len smrť, ktorú si zatiaľ dobrovoľne volíš. Zvoľ si však život!

"Ako to mám urobiť? Nevládzem!" rozplakal sa tulák.

"Preor si úhor, lebo je tu čas hľadať Hospodina, dokiaľ nepríde a neskropí ťa spravodlivosťou." (Ozeáš 10,12).
 Modli sa a čakaj! Hovor s Bohom vážne a čakaj! Zober Boha ako svojho Spasiteľa v Kristu a čakaj!

Ver mi: On ti chce  dať správny a nepohnuteľný základ! Samého Ježiša Krista do tvojho srdca! A to preto, aby si mohol začať budovať skutočný duchovný dom svojho života.

Preor si teda úhor - modli sa a čakaj!

A potom, jedného dňa, zbadáš pod svojimi túlavými nohami základ, o ktorý si prosil, a ktorý sa pod tebou už nikdy nepohne a nezrúti.