Hneď na úvod znie otázka: Koho dnes na toto miesto priviedol Pán? S kým prišiel? Prišiel aj s tebou, hoci si si to nevšimol. Priviedol ťa sem. A tak tu sedíš, odpočívaš a čakáš na chvíľku pokoja. A tak tu sedíš, nervózne sa trasieš vo vlastnom srdci, a čakáš na vyslobodenie. A tak tu sedíš, lebo máš pred sebou ťažký deň v práci, medzi ľuďmi, v rôznych nepríjemných záležitostiach. A tak tu sedíš so sklonenou hlavou a premýšľaš: Čo len dnes so mnou bude? Čo sa stane?

Pán ťa upokojuje. Neboj sa, si so mnou. Prišiel si tu zdanlivo sám, prišla si tu zdanlivo sama, odídeš však odtiaľ navždy so mnou, a budeš so mnou denne, ak sa chceš držať môjho Ducha. Ak chceš byť autentický a autentická vo mne.

Koho dnes medzi nami vidí Pán?

Nie je nás veľa. Sme iba dvaja-traja, ale to stačí. V dvoch sú štyria v štyroch už ôsmi. Tam, kde sú dvaja alebo traja, je už celé zhromaždenie Božieho ľudu s Ježišom Kristom uprostred, na ktoré dnes ešte nedovidíme. Máš už teraz Božiu rodinu na celom svete! Dobrý pastier ľudských duší ti to zasľubuje - pretože si pútnik. Pretože nechceš žiť len sám so sebou a uprostred seba a svojich záujmov, pretože ideš k ľuďom, ideš smerom k tým, ku ktorým ťa predchádza tvoj Pán.

Kto je teda dnes medzi nami?

Muž v strednom veku, ktorý sa bojí svojej osobnej tmy. Svojho zničeného života.Ktorý si zúfa. Sám v sebe si myslí: So mnou je koniec! Nemám nijakú nádej. Moja manželka roky a roky žije v diaľke cudziny, moja dcéra je tiež preč, a ja som len s fľašou alkoholu. Žijem v krčme medzi priateľmi, ktorí si nikdy poriadne nevšimli steny môjho týraného srdca zvnútra. Ktorých nezaujíma ako dýcham, za čím sa v živote v skutočnosti potácam, a ktorých netrápi, aký je prístav môjho života opustený, zhrdzavený, zničený. Som sám ako rybár bez lode, bez nástrojov, bez akejkoľvek túžby ešte niečo v živote uloviť. Žijem v krajine temna, prázdna, beznádeje. Ale práve tebe vraví dnes Pán: "Vieš, kto som ja? Ani tma nezatemni predo mnou, a noc mi svieti jako deň, mne je jedno či je tma či svetlo." (Žalm 139,12).

Môžeš si to so svojím Pánom zopakovať, ba môžeš už práve v súvislosti so svojím zničeným životom vyznať: Áno, verím Ti, Pane! "Ani tma nezatmí pred Tebou, a noc Ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo."

V tom vyznaní máš novú nádej, začiatok nového života. Ver, že Pán sa ťa dnes ujal. Pôjde s tebou, nemusíš sa báť zlého!

Kto je dnes medzi nami? Kto ešte?

Je tu mladá žena, ktorá je od detstva chorá. Ťažko chorá. Už počula, že jej ľadviny sú Božím vlastníctvom. Už to vie. A predsa potrebuje, aby jej to práve dnes niekto pripomenul. A tak vravím s Božou pomocou v Kristu: Áno, môžeš teraz pokojne vyznať, sestra: Zrazu mám aj vo svojich ťažkých skúškach a v ťažkej chorobe radosť, "lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny. Usnoval si ma v živote mojej matky." (Z 139,13). Ako by teda na teba Pán zabudol? Nezabudol, naopak, priviedol ťa až k tejto chvíli, aby si Ho mohla oslavovať s vďakou v každom dni, v každej situácii. Pretože tvoj ťažko skúšaný život je vždy v Jeho ruke! On ti dáva nielen nádej, On za to, čo ti povedal, ručí! Tvoj život je len v Jeho ruke najzdravší, najkrajší a najplnší, a to proti všetkej logike a proti všetkým úsudkom sveta. Vrav preto s radosťou a verejne: "Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorená. Predivné sú Tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre." (Ž 139,14).

To stačí.

Pán medzi nás dnes prišiel, hoci sme boli iba dvaja, traja. Prišiel a občerstvil nás, a patrí Mu za to veľká vďaka.