Dnes vidím medzi nami starého pána, ktorý dlho sedel pri posteli svojej ťažko chorej manželky. Mala Alzheimerovu chorobu. Dni, týždne, mesiace, roky bol pri nej. S ňou. Držal jej ruku, a sám seba sa nevdojak pýtal: Kto je však so mnou? A kto bude, keď raz celkom zostarnem, držať moju ruku?

Vtedy vošli do jeho domu traja pútnici. Poslovia Boží. Prvý posol sa začal starať o jeho chorú manželku a ďalší dvaja o neho a jeho domácnosť. Bol vyvedený z miery. Spýtal sa: Ako to, bratia? Kto vás ku mne poslal? Zdalo sa mu, že má vidiny a že je to iba príbeh z ríše snov.

Začul však zvláštnu odpoveď: "Láska nikdy neprestane." (List Korintským 13,8).

Láska nikdy neprestane? Čo to má znamenať?

Posadili sa na terasu, traja poslovia a on. Jeho manželka tíško spala a traja pútnici striedavo čítali Hymnu lásky. Je, ako všetci viete, zapísaná v 1.liste Korintským v 13.kapitole. "A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom."

Starý muž tú lásku dovtedy mal aj nemal. Dostával ju, ale aj strácal.

Ach, tá láska bola zrazu v jeho dome!

On ju vyhliadal, čakal, domnieval sa o nej, že raz jeho dom neminie. A ona bola zrazu tu!

Zvon jeho srdca zazvučal v Duchu Božom láskou Kristovou, lebo tak zneli zvony troch sŕdc troch pútnikov.

Koho v nich videl?

Troch mudrcov od Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému kráľovi, práve narodenému dieťatku Ježiš v mužovom srdci? Troch poslov, ktorí navštívili Abraháma, keď bol ešte Abrámom, ktorý s veľkou túžbou čakal na správu, kedy sa mu narodí syn synov, skutočný Syn človeka?

A On bol tu! Prítomný Ježiš.

Starý muž, ktorý dnes medzi nami sedí, vtedy vyznal a odvtedy vyznáva stále: "Láska nikdy neprestane!" Láska, ktorá denne prichádza a denne vstupuje do všetkých rovín i zátiší nášho života, do ďalších a ďalších častí našich kedysi zajatých a väznených sŕdc. Tak prežívame nový rast v Kristu a do Krista.

Tak prežívame rast Božej Lásky v nás, ktorá nikdy neprestane.