Spoznal som vo svojom živote muža, pre ktorého od určitého dňa až extrémne, čítankovo platilo: "Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu." (List Filipským 3,7). Sedeli sme v dome jeho matky. Za stolom plno jedál. Na stene visel obraz: Trysk koní s vozom, ktorý bol prikrytý plachtou. Akoby sa rozpálení Cigáni rútili do neba.  Zhovárali sme sa. Ten múdry mladý muž, inžinier, bol plodom mesta a moderny. Žil život nových ulíc. Býval v obdĺžnikovom obytnom bloku, kde sa tiesnili vedľa seba desiatky okien. A neraz sa rútil so svojou treťou manželkou na pretekárskej motorke do nového a nového dobrodružstva. Až raz... Až jedného dňa... Až v jedno popoludnie sa to stalo.

Sedel v prázdnej modlitebni v Cirkvi bratskej zamyslený pri klavíri, na ktorom hral jeho syn, budúci dirigent, nádherné skladby... A on zrazu v duši zaplakal. Potom ma navštívil a spýtal sa: Čo mám robiť, aby som bol spasený? Aby som bol spasený ja a môj dom?

Videl som pred sebou strážcu-žalárnika apoštola Pavla a Sílasa, ktorý však teraz opakoval: "Čo mám činiť?"

A keď sa ho neskôr mnohí pýtali: Myslíš to vážne s tým rozhodnutím? Skutočne chodíš od človeka k človeku a prosíš všetkých, ktorým si ublížil, o odpustenie? Naozaj ľutuješ svoje rozvody? Ty sa celkom vážne trápiš pre to, že si svojim deťom ukradol najkrajšie roky a bol si príčinou ich mnohých sĺz? Čo sa to s tebou stalo?

A on opakoval: "Áno, iste pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácnu známosť o Kristu Ježiši, svojom Pánovi, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal..." (Filipským 3,8).

A ako ho získaval? Stále mi z mestečka Dukovany, kde ako inžinier pracoval v jadrovej elektrárni, volal: Máš na mňa čas? Môžeš sa so mnou zhovárať o Kristu? Keď sa vrátim do Košíc, smiem k tebe hneď ráno, len čo vystúpim z vlaku, zájsť, aby sme si čítali Písmo a modlili sa?

Ten muž nekonečným, večným spôsobom túžil po nekonečnom, večnom Kristu, a - možno to bude pre viacerých z vás, ktorí tu dnes ako pútnici sedíte, zvláštne - áno, a to najmä preto, "aby aj sám bol v Kristu ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha (založenú) na viere, aby poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, aby mal účasť v  Jeho utrpeniach a bol Mu podobný v smrti..." (List Filipským 3,9-10).

Dnes môžem svedčiť, že to všetko sa v živote tohoto muža veľkej viery stalo a naplnilo.

"A tak, bratia moji túžobne milovaní, moja radosť a veniec, takto stojte v Pánu aj vy, milovaní." (List Filipským 4,1).