Dnes je medzi nami mladý muž, ktorý (tak sa domnieva) "je mŕtvy pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých kedysi žil primerane veku tohoto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha, pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch." (Efezským 2,1-2). Má obavy, že nebol omilostený, pretože sa nevie radovať s radujúcimi. Pretože nevie tlieskať s tlieskajúcimi, pretože nevie spievať so spievajúcimi, pretože nevie skákať so skáčucími. Je z toho zdrvený. Predpokladá, že s ním nie je čosi v poriadku. Veď tí, ktorí sa okolo neho tak veľmi radujú, sú predsa charizmatici! Sú to ľudia, plní Božieho Ducha a Jeho prejavov, od starých po mladých. A všetci skáču, spievajú, tlieskajú a kričia: Bohu buď sláva! Nie! S ním nie je niečo v poriadku. Oni sú šťastní, on zostal v smútku svojich vín a hriechov. Dôkaz? Nemá v sebe radosť zbožných.

Áno, je to s ním na pováženie. Sedí v autobuse, vracia sa z bohoslužieb charizmatických bratov a sestier domov, chce sa mu plakať. Oni sú svätí, on nie. Oni sú s Bohom, on nie. Oni sú užitoční, on je zbytočný. Ale komu sa s tým má zdôveriť? Komu má vyliať svoje srdce? Dávidovi?

Dávidovi!

Jedného dňa takého Dávida našiel. Vošiel do jeho adulamskej jaskyne, kde sedelo vyše štyristo mĺkvych mužov a zdôveroval sa mu. Nie som Boží! Nie som svätý! Pretože nespievam a netlieskam. Pretože neskáčem so skáčucími a nekričím "Bohu buď chvála!" s kričiacimi.

Na to mu Dávid povedal: Ty teraz potrebuješ ticho, milý brat! Ty teraz potrebuješ stíšenie a mlčanie. Ty teraz potrebuješ žiť pokoj duše nerušene, v súhlasnom mlčaní so zhromaždením, pretože máš v sebe ešte jóbovskú bolesť. Nie, brat! Ty nepotrebuješ hneď a zaraz krik, oslavné piesne, ty potrebuješ rytmus Božieho Ducha, nie spev živelných duší, z ktorého v kritických chvíľach prašného života radosť a pokoj rýchlo vyprcháva.

Ty potrebuješ počuť jedinú vec: "..kedysi si žil podľa žiadostí svojho tela, vykonával si vôľu tela a myšlienok a bol si od prírody dieťaťom hnevu ako aj ostatní. Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju velikú lásku, ktorou si ťa zamiloval, obživil ťa s Kristom, keď si bol mŕtvy v prestúpeniach - veď milosťou si spasený! - a  tak spolu, rovnako ako každého z nás, kto tu sedí, nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristu Ježiši..." (Efezským 2,3-6).

Z toho sa teš! Z toho sa raduj, milý brat!

Raduj sa s nami v tichu Božieho pokoja...