Dnes medzi nás zavítali pútnici, ktorí tvoria maličký zbor. Navonok to pre mnohých ani nie je zbor, ale akokoľvek, správcu tohoto zboru drží v ruke ako svoju hviezdu pevne práve Pán. A svietnik z tohoto drobného zboru urobila tiež iba ruka Krista Kráľa. Prečítame si teraz úvod z Listu chladnúcemu zboru efezskému: "Anjelovi efezského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý pevne drží v pravici sedem hviezd a chodí prostred siedmich zlatých svietnikov..." (Efezským 2,1).

V prvom rade má náš malý zbor tichých pútnikov, ktorý sem prišiel, počuť, že Pán ho neopustil. Jeho chatrnosť neznamená chatrnosť Božiu. Boh sa od tohoto zboru nevzdialil! Neopustil ho! Kto ho teda drží v ruke? Ten, kto je pevný a stály. Ten, kto je večný: Ježiš Kristus! Naša láska.

A tak má náš zbor, ktorý sa tu zhromaždil z ďalekého veľkého mesta, počuť, čo mu vraví Pán. "Znám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých: skúšal si ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári.." (Efezským 2,2).

Kto z ľudí by si takéto dačo dovolil povedať? Nikto z nás! Pán to však vraví. A pred Jeho Slovom sa musí triasť celá zem a, samozrejme, o to viac každé zhromaždenie ľudu Božieho a v ňom každý človek, ktorý sa hlási k Jeho menu. K menu Ježiš Kristus.

Môže teda byť učeníkom Kristovým človek, ktorý vedome prenasleduje slabých? Viem o vás veľa. Dozvedel som sa to z rôznych listov. Vaše deti trpia na vlastnom tele útoky od bratov vo viere. Trpia najstrašnejšie urážky, plné ponížení, z úst svätých učiteľov-kresťanov. Z úst tých, "ktorí o sebe tvrdia, že sú apoštolovia, a nie sú."

Vieme o vás! Všade sa to roznieslo a rozhlásilo. Jestvuje v jednom veľkom meste škola, ktorá si nechala pripevniť na budovu nápis "evanjelická", teda tiež evanjelizujúca, a pritom už roky ničí životy chudobných v duchu. Veď ako inak môžno nazvať vraždenie slovami z úst tých, ktorí získali cirkevnú moc? Tu nejestvuje a nesmie byť nachádzané nikým alibi na základe žiadnych hodnotových kritérií sveta. Tu je jediná pravda: Vraždíš - alebo sa zmilovávaš? Tu je jediná Božia cesta: "Milosrdenstvo chcem a nie obeť..."

Sám Pán vraví: "Si trpezlivý. Práve ty, správca zboru. Anjel zhromaždených. Ty, zodpovedný za vedenie slabých Božím Slovom, plným útechy." Viem, vraví Pán: "Znášal si mnoho pre moje meno a neustal si." Ale teraz dobre počúvaj: práve ty, anjel efezského cirkevného zboru, hoci tvojím mestom dnes už Efez, samozrejme, nie je, pokiaľ ide o lokalizáciu tvojho života, ale je ním v duchovnom slova zmysle: "Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a čiň prvotné skutky!" (Efezským 2,4-5).

Som rád, že nemusím dodať s varovným dôrazom: "Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!"

Viem, že si sa už kajal...

Kajal si sa z nečistých prejavov svojich úst i z takých spôsobov svojho jazyka, ktorými si sa zaplietol do nastavenej pasce bludných nárekov. Zrazu si okolo seba hľadal viac ľudskú lásku a ľudské pochopenie, než dôveru v Božiu lásku! Či nevieš, že Pán ťa nikdy neopustil? Či si nepočul: Neboj sa, Pán tvoje rany vylieči? Či nepoznáš Písmo, v ktorom je ubezpečenie: Neboj sa, malé stádo, lebo Pánovi sa zaľúbilo dať vám kráľovstvo?

Pán vás nezanechal hladných! Svoj čistý žiaľ ste si už vyplakali pred Božou tvárou a vyplakali ho aj deti vášho malého efezského zboru. Teraz je čas znovu dôverovať Bohu! Teraz je čas pracovať opäť tak, ako ste pracovali kedysi.

Prišiel si si po povzbudenie a posilnenie, pastier? Prišiel si sem po svetlo Božie?

Tu ho máš: Boh je láska!

Tu ho máš: Milovaný, neboj sa! Milovaní, nedajte sa nikým a ničím zastrašiť! Ja som na vás nezabudol!

Na druhej strane však: Dobre si všimnite záver Listu chladnúcemu zboru efezskému. Návrat do prvej Božej lásky nikdy neznamená poľaviť v nenávisti voči skutkom mikulášencov...

Boh s vami!