Čo sme stratili? Radosť, veselosť. Uvoľnenosť, priamosť.

Všetko je už prešpekulované, pretože všetko je zo zásady technické. Aj „party“ je „technická“. Spoločnosť je už technická a technická je aj mimika tváre po plastickej operácii. Technické je využitie kmeňových buniek. Žijeme prostredníctvom laboratórií.

Ale tu vzniká zlomová otázka: Ako takéto uvažovanie pomôže dnes obyčajnému človeku, ktorý má všedné starosti? Načo o tom písať? Čo hovoriť, aby práve človek, ktorý chce ostať človekom, nemusel byť denne ponorený do komplikovaného myslenia technických sociálnych skupín, to znamená: do komplikovaného systému a do komplikovanej reči úradov a inštitúcií?

Niečo by sme mali opäť nájsť. Ľudskú tvár?

Nie iba ľudskú tvár – ale tvár človeka, ktorá odráža svetlo Božej tváre.

To je riešenie pre každého z nás.

„Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó Hospodine. Kráčajú v svetle Tvojej tváre, jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú zveličení.“ (Žalm 89,16-17).