Prebojovali sme sa k prosbe:  
 

„Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj...“ (Žalm 13,4). 
 

Pohliadni – hoci som sa dlhé roky pred Tebou skrýval.

Vyslyš ma – mám odvahu s Tebou hovoriť o svätosti, lebo mi ju ponúkaš.

Bože môj – to je moja nová pozícia v pásme milosti (pod krížom), hoci nevedomky som hovoril „Bože môj“ takmer celý život. 

Pohliadni... Nechcem Ti svoju situáciu zakrývať.

Vyslyš ma... Chcem s Tebou hovoriť o Tvojich podmienkach svätosti.

Bože môj... Už viem, komu som uveril. 

„Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj...“ (Žalm 13,4). 

„Osvieť mi oči, aby som na smrť nezaspal...“ (Žalm 13,4).

Je to vážne. Smrteľne vážne. Mnohí z nás totiž práve „na smrť“ zaspávajú. 
 
 

/2/ 

Boh nám chce ukázať,

ako sa v Jeho doloch dolujú vzácne drahokamy. 

Je to ťažká práca, ale výsledok je zaručený.

Pole, na ktoré nás Pán pozýva, v sebe drahokamy skrýva.

Pre každého jeden. Každému sa ujde. Drahokam – dar milosti. 

Tento dar môže dať človeku iba Boh.

Duchovný dar. 

Veľakrát sme cez to len rýchlo preleteli.

Duchovné dary!

Opäť opakujem: Dnes nám ich chce Pán darovať. 

Otázka znie: Hlásiš sa na prácu do Jeho dolov? Do Jeho bane? Na Jeho pole? 

Ak áno, Pán nám svoje pole ukáže a predstaví. 

Opäť otázka: Kto sa hlási na prácu v Božích doloch? Kto chce vyjsť na Božie pole?

Iba ten bude doň uvedený.

Iba tomu bude celá scenéria Božieho pozemku, ktorý obsahuje drahokamy, predstavená so všetkými podrobnosťami.  

Môžeš sa stať hľadačom Božieho prítomného Slova, ktoré si veľmi málo ľudí v čase všedných situácií a všedných dní všíma.

Pretože Božie pole je aj čas.

Prítomný okamih. 

Existuje film, ktorý stvárnil sekundu v obrovskom rozmere.

Hovorí o sekunde umierania. 

Nám ponúka Boh „sekundu života“.

Budeme prekvapení, čo všetko v nej nájdeme! 

V sekunde života, ktorú pre nás Pán zastaví.

/3/ 

Teraz je dôležitá otázka, v akom bode máme kopať. Lepšie povedané: V akom smere. Chcem vás upozorniť, že naše kopanie bude trvať deň a noc. Veľa dní a veľa nocí. Kvôli tej jedinej sekunde života! Ale ona za to stojí. V nej je totiž pre nás pripravený večný priechod večných darov. To, čo sme v minulých nedeliach spomenuli ako prameň živej vody. Poďte ku mne všetci, ktorí ste smädní a pramene živej vody potečú z vášho vnútra! To sú pramkene duchovných darov milosti. To je náš drahokam. Duchovný dar milosti! 

Teraz ide o ten vrt v správnom bode. Pramene v našom vnútri potečú. Pramene živej vody! A nebudú malé a nebudú slabé. Ide však o presný bod – a o smer. Kde máme kopať, kde má byť ten vrt uskutočnený – a kam majú tie živé vody z nášho vnútra smerovať. To je rozhodujúce! Od toho závisí úspech našej akcie. 
 

/4/ 

Skôr, než správny bod na kopanie nájdeme, musíme si prečítať niekoľko veršov z proroka Jeremiáša.

Počúvajme pozorne:

„Mŕtvoly ľudí padajú denne ako hnoj na pole.“ (Jeremiáš 9,21). 

To sa už deje. Mŕtvoly ľudí padajú ako hnoj na pole! Zazrel si už, že sa to deje práve v takomto masovom meradle? Videl si to? Videl. 

Kým tu čítame tento verš, na pole smrti padajú ako hnoj ďalšie a ďalšie stratené životy. Na pole smrti! 

Kde sme v tejto tragickej chvíli my?

Na poli života.

Sme na poli života preto, aby mŕtvoly ľudí ďalej nepadali ako hnoj na pole, ale aby mohli prejsť z poľa smrti na pole života.  

Prečo sa to však deje?

Prečo „mŕtvoly ľudí ako hnoj padajú na pole?“

Pretože: aj keď ich Boh stokrát, tisíckrát varoval, aby sa v živote nechválili svojou múdrosťou a svojou silou a boháči svojím bohatstvom, oni to predsa len naďalej robia.

To nie je akákoľvek neposlušnosť, ale je to trúfalosť, znesväcujúca Božie meno.

Ak Boh dlhé roky mlčal a mŕtvoly ľudí v takomto masovom meradle nepadali ako hnoj na pole, neznamenalo to, že vtedy sa svojou trúfalosťou mnohí nedotýkali Božej svätosti a zrenice Jeho oka. 

Čas však dozrel.

Prichádza Boží súd na neverných.

Dnes. 

Nie je to moje rozhodnutie. Som len hlásateľ veľkej a hroznej Božej správy, na ktorú ma Pán pripravoval viac ako desaťročie. 

Už dávno mi oznámil, čo budem musieť jedného dňa hlásať, a to výrazne, na plné hrdlo. 

Prečítam Boží príkaz, ktorý mi pred desaťročím zaznel do stredu môjho srdca. Do toho bodu, ktorý teraz všetci hľadáme, a na ktorý nám Pán práve v tejto chvíli ukázal. 

Stred nášho srdca! Už teda vieme, kde je ten bod, odkiaľ majú tiecť pramene živých vôd z nášho vnútra. Kde máme kopať.  

Boží príkaz pre mňa teda pred desaťročím zaznel takto: 

„Čuj, ktosí vraví: Volaj! I povedal som:  Čo mám volať? Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.

Vystúp na vysoký vrch, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno volaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz júdskym mestám: Ajhľa, Boh váš! Ajhľa, Hospodin Pán prichádza s mocou, Jeho rameno zasahuje.“ (Izaiáš 40,6-10). 

Jeho rameno zasahuje.

Jeho rameno neverných práve teraz začne zasahovať. Všetkých neverných a vzdorovitých, ktorí po našej dlhoročnej službe zneužili Božiu milosť...

„Mŕtvoly ľudí padajú denne ako hnoj na pole, ale múdri sa naďalej chvália svojou múdrosťou, siláci svojou silou a boháči svojím bohatstvom.“ (Jeremiáš 9,22). 

Máte vo svojej blízkosti ľudí, ktorí od vás počuli svedectvo o Božom pozvaní do Jeho milosti, no pohŕdli ním? 

O krátky čas ich zasiahne Božie vystreté rameno.

Bohu sa nebude nikto po ponúknutom dare milosti z Jeho prebodnutej ruky posmievať.

S Bohom nebude nikto po Jeho vážnej ponuke milosti hovoriť v pýche.

Prichádza zásah.

O tom je rozhodnuté.  

Teraz ide o to: Aký to bude zásah? 

Dotkne sa najprv mladých ľudí. Čítajme ďalej:

„Smrť nám lezie priamo do okien a vstúpila do našich palácov kynožiť deti z ulice a mládencov z námestí.“ (Jeremiáš 9,20).

Ale nemýľme sa: Smrť vstúpi najprv do našich vidieckych či mestských bytových palácov, do našich kresťansky sa tváriacich domovov... 

A bude kynožiť najprv naše deti, ktoré zavrhli Kristovu zvesť a pridávajú sa k blúdeniu stratených duší! Tým ich totiž vedú ako navonok sa tváriaci kresťania ešte do ťažšieho poľa zhuby, než aké by vedeli nájsť tí, ktorí žili bez Boha a bez Kristovej zvesti. 

Veľká časť populácie je teraz pod ťažkou duchovnou narkózou, prípadne sa nachádza v nepochopiteľných halucinačných stavoch. 

Mládenci z ulice a z námestí sa pokúšajú prebúdzať rôznymi druhmi zábav, ktoré im majú dvihnúť adrenalín.  

O čo môžeme teda teerazu prosiť a ako? 

Dnes už môžeme prosiť iba o to, aby Boží zásah, ktorý je nezvratný, v určitom bode pri mnohých neverných kresťanských deťoch zastal.  

A zastane iba vtedy a tam, kde si nechajú rodičia a učitelia v cirkevných školách kvôli Božej svätosti, nie v prvom rade kvôli svojim deťom, pripraviť srdce na hlboké kopanie v smere Jeho vôle. A kde budú potom poslušne v smere Božej vôle pri svojich deťoch konať...

Nechajte teda svoje srdcia odkryté pre Boží zásah. 

A urobte to tak, ako sme si to povedali v úvode:

Pohliadni! – Vyslyš ma! – Bože môj! 

„POHLIADNI, VYSLYŠ MA, HOSPODINE, BOŽE MôJ... (Žalm 13,4)

„OSVIEŤ MI OČI, ABY SOM NA SMRŤ NEZASPAL... (Žalm 13,4). 

V tejto modlitbe nájdete – a to každý z vás - od Pána svoj dar milosti, ak sa ju budete modliť v Duchu a v Pravde. 

Amen.