Aký je to deň, aká je to výzva?

Aký je to deň, v ktorom sa práve teraz nachádzame?

Je to deň príchodu Gideona so sto mužmi, ktorí boli s ním.

Ide o boj proti Midjáncom.

Je to deň výzvy: „Meč Hospodinov a Gideonov!“ (Sudcom 7,20).

Najprv však musel Gideón včasráno vstať. A to so všetkým ľudom. Potom sa mal utáboriť pri prameni (Charód).

Midjánci boli v údolí pri pahorku Móre.

Gideón počul: „Primnoho ľudu je pri tebe...“

Povedal to Hospodin.

Primnoho slov, priveľa myšlienok – a tak je všetko neprehľadné.

Potrebujete jasnú cestu a čisté oči. Potrebujete jednoznačnosť a rozhodnosť.

Ale: toto nikdy nie je vo vašej moci.

To nie je naša moc. Čistý a priamy pohľad nevychádza z nášho prameňa. Z nášho zdroja.

Prameň Charód teda znamená: Premiestnite sa k Božiemu prameňu.

K Božej rieke s takými stromami na jej brehoch, ktorých lístie lieči.

„Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti!“

Kto sa bojí prijať čistý a priamy pohľad, nech odíde. Nech sa radšej vráti do svojho domu.

Kto sa bojí poníženia pokory pre meno Hospodinovo, nech sa radšej vráti do svojho telesného domu a nech si tam ďalej pestuje telesné, pozemské spôsoby prirodzeného tela.

Kto však povie: Nech som podľa Božej vôle ponížený pre meno Hospodinovo, ten prejde každú prekážku, lebo ten sa už vzdal krivých ciest a záchrany v tme hriechu. A záchrany v dvojtvárnosti a v ochrane vlastného života.

Gideon nešiel chrániť pred Midjáncami svoj život.

Gideon šiel chrániť život tých, ktorým Midjánci lúpia ich úrodu.

Izraelci sejú, Midjánci lúpia, kradnú, ničia, agresívne útočia.

Gideón nechráni seba.

Gideón chráni pole, semená, úrodu Izraela.

Prichádza chrániť tvoju úrodu.

Tvoje semená.

Prichádza chrániť plody, ktoré ti dal Hospodin.

Sedem rokov sme prežívali zo všetkých strán útoky a vojny – pre vlastné hriechy, pre modlárstva midjánskeho ducha v nás.

Teraz pred nami Pán otvára požehnanie milostivého päťdesiateho roku.

Nachádzame sa v roku sedem krát sedem.

A naviac: v roku mimoriadnej milosti otvorených nebies.

Pristúpme teda s dôverou ku Trónu milosti, ku Kristu a – skloňme sa v pokání pred mocou Jeho sily.

Náš boj nie je proti krvi a telu. Nikdy nebojujem proti agresívnemu človeku. Vždy však bojujeme proti agresívnemu, útočnému duchu, s ktorým sa spája a ktorému tak na vlastnú záhubu podlieha.

Bojujeme proti zlým duchom v povetrí, ktorí na nás udierajú z dychu horúcich, nestálych úst v čase najhlbšej tmy a v čase zmätku jazykov.

Bojujeme proti povetriu plaču a škrípajúcich zubov, a na druhej strane: za ducha pokory, pokoja a modlitby.

Počuli sme, čo Midjánci hovoria.

Počul to Gideón a počul to Púr.

V zdanlivo ľudských slovách je mor celého Midjánu, AMÁLEKA A VŠETKÝCH SYNOV VÝCHODU.

SÚ TO SLOVÁ POSMECHU, NEÚCTY, ODPORU VOČI  voči najchatrnejšiemu rodu v Menaššem a voči najmladšiemu zboru cirkvi v dome Otcovom.

Voči Gideónovi a Púrovi.

Midjánci znevážili Boží chlieb, Midjánci znevážili Jeho semeno.

Znevážili rosu Ducha Božieho, ktorá tie semená skrápala.

Duch Midjáncov toto neraz činil - v samotných Izraelitoch.... Duch agresivity a hnevu, vojenského meča a hrubej, útopčnej sily.

Kdesi v nespomenutých počiatkoch, ktoré sa zdajú len ako sen,  však počujeme v slovách samotných Midjáncov slová Gideóna: Dali sme vám peceň chleba. Dali sme vám dobré slovo. Vy ste však proti nemu pozdvihli ruku, preto naň teraz narazíte ako na Skalu.

Peceň jačmenného chleba... Skala.

Pohŕdli ním všetci, ktorí majú midjánskeho, pohanského ducha.

Zhodili ho na zem.

Teraz sa k nim ten peceň kotúľa a o chvíľu rozrazí ich stan –

A rozrazí aj môj a tvoj stan, ak moje a tvoje slová a moje a tvoje postoje budú  midjánske, amalékovské, ak budú slovami s mečom synov Východu.

Kresťan totiž môže bojovať jediným mečom.

Mečom Ducha, Slovom Božím.

Slovo Božie, ktoré chcelo byť chlebom a dobrým darom, sa zmení proti každému, kto ho chce zničiť, na peceň jačmenného chleba.

Ten rozrazí stany sebaistých, suverénnych a vo vlastných očiach spravodlivých ľudí.

Toto je výzva z Písma – toto je trúbenie na gideónske trúby.

Nijaké rozostavené stráže pohyb tohto Božieho Slova nezastavia.

 Je tu rozhodujúca križovatka: Chceš, aby bol dnešný pohyb Božieho Slova k tebe požehnaním, alebo si volíš odpor voči nemu?

Je čas vyzliecť midjánsky odev. Je čas vyzliecť odev Amáleka. Je čas vyzliecť odev Izmaela, Ézava,  odev hnevu, sváru, vzdoru a vojenskej sily.

Naša reč je: „Za Hospodina a Gideona!“, nie za „Gideona a Hospodina!“

Kto pochopí, aký je v tom rozdiel, a kto sa vráti k reči z Ducha Božieho, ten môže vojsť do zboru prvorodených. Do zboru znovuzrodených. Kto však chce zostať Izmaelom a Ézavom, ten v zbore Gideona nemá miesto.

Je chvíľa dvihnutého meča.

Náš boj pritom nesie jediné zvolanie: „Meč Hospodinov a Gideonov!“

Nikdy nie:  „Meč Gideonov a Hospodinov...“