(Prvá misijná kázeň)

Cirkev Ježiša Krista má dnes viesť pravý boj s nepriateľom, ktorý prišiel rozvrátiť svet a zničiť ľudské duše. Ale čo v nej nachádzame? Spánok, ospalosť, driemoty, zbabelosť a utiahnutie sa do kúta kostolov. Vonku pritom už dávno zúri boj, v ktorom šelma zdanlivo víťazí. Kde sú však kresťania, bojovníci svojho Pána? Kde sú vojaci Kristovi? Kde je dnešný Dávid, ktorý by sa nehanbil za svoj prak s kamienkom a smelo by sa v mene Hospodina zástupov postavil aj proti Goliášovi falošných náboženstiev a proti všetkým goliášovským praktikám tohto hriechom posadnutého sveta? Niet Dávidov. Niet mužov viery. Niet tých, ktorí by sa chceli stať mučeníkmi Kristovými, pretože nikto nehľadá čo je Kristovo, každý usiluje iba o svoj prospech. Fary sú ako bunkre, dobre zabezpečené len pre niekoľkých. Presbyteri a kurátori sa zaoberajú iba ekonomikou a stavbou fyzických budov. Materiálom pre cirkev sa stal cement, piesok, vápno, tehly a kvádre, ale nie duchovné kamene, sväté kňazstvo. Prebuďte sa! Prebuďme sa! Povstaňme a poďme, kam nás povedie Pán! Sme svätým táborom, máme preto vyjsť von, kde je už takmer všetko obsadené démonmi, a vydobyť stratené duše späť. Ba nielen to: máme tiahnuť proti nepriateľovi s mečom Ducha, ktorým je ostré a jasné Slovo Božie! Lenže: najprv sa musíme nechať očistiť. Najprv sa musíme postaviť osobne zoči-voči Pravde a nechať sa vyzliecť zo starých šiat a obliecť sa do celej výzbroje Božej. Inak neobstojíme. Inak padneme, zomrieme, zahynieme, inak sa nepripravení, ktorí nespočítali svoje náklady, dáme na útek. Je teda medzi nami v cirkvi, v tele Kristovom, niekto nečistý? V tom prípade musí vyjsť von za tábor a až do západu slnka, až do krajnej bolesti svojej duše a svojho tela, si nechať spytovať pred svätosťou Božou svoje svedomie. Skús moje srdce, volal Dávid. Vyskúšaj ma, Pane, otestuj, dobre si ma na vojnu o životy ľudí, ktoré hynú, priprav! A potom, v podvečer, sa má ten muž pokánia umyť dokonale vodou, Slovom Božím, a „pri západe slnka smie vkročiť do tábora“. (5 Mojžišova 23,12). Skutočne! My nemáme a nemusíme zostať mimo v tme! My máme byť uprostred cirkvi ako jej pravé údy vo svetle! Poďme teda von za tábor, nechajme si tam ukrižovať staré telo s Kristom, aby sme sa potom mohli vrátiť do tábora svätí a nepoškvrnení, plne v moci Vzkrieseného, a bojovať s Kristom proti hriechu dobrý boj viery!

Mnohí sa však už pri tejto prvej prekážke zastavia a zľaknú sa hlasu Božieho. A zľaknú sa svätého Božieho Slova, ktoré nikdy nie je kompromisné a lacno mäkké. Nie, Božie slovo nie je idylické, to nie je pieseň pre potešenie duše, ktorá by potom mala zostať taká, akou bola včera. My musíme v Kristu rásť! Denne sa očisťovať od zlého a denne sa nechať posväcovať pre dobré Božie zámery. Preto môžeme v Jóbovi čítať, že blahoslavený je muž, ktorý sa nezľakne Božej prísnosti, lebo v nej je vždy láska, pravda a spravodlivosť, ale nechá sa karhať. Takého sa potom strely zlého nedotknú, šípy nepriateľa v ňom neuviaznu, takého nijaký Goliáš sveta nepremôže. Nedotkne sa ťa ani hlad, ani zlý jazyk, ani vojna, ani nijaká ďalšia lesť útočníka! Len sa daj pokarhať Bohom, len sa nechaj vyučiť Pánom, len sa vyzbroj do moci Božieho Ducha!

Inak nebudeš spievať a na čele Božieho vojska zvučne plesať (Žalm 95), inak budeš pieseň iba v strachu ševeliť a pri prvom prudšom nájazde démonských síl ujdeš. A povieš: To nie je pre mňa. Mne stačí byť spôsobným kresťanom s dobrou morálkou, meno Ježiš v ohni zrážok s najkrutejšími mocnosťami podsvetia nech vzývajú iní. Boží hlas však nikoho, kto kedy Krista hľadal, nenecháva na pochybách: Keď otvoríš svoje srdce pre Ježiša, keď budeš túžiť naplno mu patriť a keď Ti zahorí duša za Jeho ľud, On ťa nesklame! Len neodvracaj tvár do Pánovho volania a nezatvrdzuj si srdce, keď ťa volá: Kto nám pôjde a koho pošlem? Izaiáš bol poslušný: Tu som, Pane, pošli mňa! Som však človek hriešny, preto potrebujem radikálne očistenie, jasný rez Tvojej pravdy, ktorý by ma oddelil od každej poškvrny a nesvätosti. Je to faktom, sme ľuďmi nečistých perí a v hriechoch nás počali naše matky, ale to nie je posledné slovo: Je tu predsa Spasiteľ nášho života, Ježiš Kristus, je tu predsa Posvätiteľ nášho života, Duch Boží, je tu predsa Otec, ktorého smieme volať: Abba, Otče! Keď je teda s nami On, Immanuel, kto proti nám?

Cirkev je však napriek tomu stále v pokušení prijať napokon reči striezlivých a rozhodnúť sa podľa rady bezbožníkov, ktorí chcú všetko, len nie Ducha svätého v plnosti, a len nie poznávať Krista bez vlastnej miery. Áno, na všetko majú ako rozhodujúci svoj úsudok, svoje myslenie, všetko prirovnávajú k sebe, k svojej múdrosti, a Božiu nehľadajú. Kto však patrí Bohu ako Otcovi, ten počuje z Prísloví: Syn môj, vezmi si na pomoc Múdrosť a hľadaj za každú cenu rozvahu, rozvažovanie na základe Božieho myslenia, nie svojho. Neuspokojuj sa s ľudským úsudkom, hľadaj Božiu svätú reč, v ktorej je Pravda, Spravodlivosť i Láska a Právo vždy presne vyvážená a nie je tam nič, čo by umenšovalo Boha a vyvyšovalo človeka. Pretože kde je vyvýšený človek a jeho svätá sláva na úkor Božej, tam je vždy aj rozdvojená cirkev, rozdvojený dom, rozdvojené kráľovstvo, aké vždy pustne, padá, živorí, umiera v slabosti a biede. Pozdvihnime sa teda k Božej sláve a hľadajme to, čo vyvýši meno Kristovo! Vzdajme česť Bohu a prijímajme Jeho vôľu a ustupujme z vlastných cirkevníckych pozícií!

Skutočne, varujme sa, aby sme neuhášali Ducha svätého a neponižovali maličkých, ktorí horia pre svojho Pána ničím neobmedzenou svätou láskou z Ducha. Buďme opatrní, aby sme nebrzdili tých, ktorí sa neboja v mene Hospodinovom Zlého. Nezastavujme horlivých, neobmedzujme tých, ktorí veria ako deti! Citlivo im otvárajme priestor a dajme sa aj my zapáliť ich nadšením pre svojho Spasiteľa. Veď On prišiel, aby rušil skutky diablove – a svet je dnes už práve pod útokom satana takmer na kolenách. Koho však má vzývať cirkev a ako ho vzýva? Ako vzýva svojho Vykupiteľa, ktorý za ňu umieral na kríži? Akou je nevestou svojmu ženíchovi, ktorý pre ňu všetko vydobyl, a zostúpil až do ríše smrti a pekla, aby všade demonštroval, že Jeho svetlo nepohltí nijaká temnota?

V mnohých cirkevných zboroch vidíme rozumných farárov, uvážlivých presbyterov a chladne sa schádzajúce zástupy, ktoré si z nedele urobili kresťanskú kultúru ducha. Mnohí vzdelaní teológovia natoľko povýšili v strede cirkvi rozum a teologické bádanie v študovniach a pracovniach, že celkom zabudli na živé Kristovo srdce, ktoré denne trpí s trpiacimi a denne plače s plačúcimi, ale denne sa túži aj naplno radovať s radujúcimi v pravej radosti! Kde je teda tvoj Pán? Vieš to? Vieš, čo ti práve dnes vraví? Do čoho ťa pobáda? Na čo ťa pripravuje? Kde je tvoj poklad, kresťan? Vieš to? Kde je tvoje srdce? Koho hľadáš? Mŕtveho Ježiša? Literu? Najprv vzdelanie a vlastné dobré meno? Alebo spievaš v úplnej pravde: Ježiš, meno najdrahšie? Neuhášajme Ducha! Je posledný čas, boj vrcholí, antikristovia vyšli do sveta, aby zbili tváre maličkých. Kde sú v tej chvíli strážcovia ľudu Božieho a čo mu práve dnes v kostoloch vravia? Do čoho Boží ľud burcujú? A aký mu dávajú príklad? Bojme sa, aby sme nezaostali a aby napokon nevysvitlo, že my, ktorí máme kľúče poznania, sami do Božieho pokoja nevchádzame, iným však, ktorí tam chcú vojsť v neumenšenej horlivosti, ešte v tej túžbe bránime.

Hľadajme teda v cirkvi maličkých, nie veľkých, tých maličkých, ktorí majú síce navonok málo, ale dávajú k dispozícii všetko. Svoju mladosť, nie iba starobu nad hrobom, keď človek tak či tak už všetko stratil. Ktorí dávajú k dispozícii všetkým, nie iba elite a vznešeným, svojim zopár chlebov a niekoľko rybičiek. A kto dá všetko, čo má, tomu Pán bohato požehná a to málo v dobrorečení pohne dokonca celou cirkvou a zapáli v nej oheň Božej lásky. Hľadajme maličkých! Poznávajme ich, majme známosť o tom, kde sú, nepodceňujme ich úzkosť a skromnosť, nepohrdnime tým, čo sú ochotní vo svojej túžbe Pánovi odovzdať! Prijímajme ich dary, odovzdávajme ich na požehananie a dobrorečenie Pánovi a cirkev Božia zmocnie, nasýtená pravým pokrmom chleba z neba a pohne sa v mocnom prúdení viery z Ducha Božieho do boja proti každému nepriateľovi, ktorý denne usiluje o ľudské duše, aby ich navždy usmrtil. Hľadajme maličkých, neplánujme veľké veci, nevymýšľajme múdre ľudské stratégie tam, kde dáva múdrosť iba Rada Božia a Duch svätý. Poďme za Ježišom ako tí, ktorí sami zo seba nič nemajú, ale ktorí v ňom všetko môžu získať, aby žili na Jeho slávu v obecenstve svätých!