„Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchlivosti.“

Plač Jeremiášov 3,1

Ja som ten, ktorý všetko môže! Tak hovorí pyšný muž. Tak hovorí veľký muž. Tak hovorí muž bez pokory. My sme tí, ktorí všetko môžeme!

Hovorí tak Amerika? Potom je vo veľmi zlom stave. Nie, nemôže všetko. Naopak!

Musí a má sa pokoriť pred Bohom, aby mohla a dokázala to jediné: Vzývať Boha, ktorý je Stvoriteľom a Posvätiteľom života každého človeka a každého kontinentu.

Kto som však ja, že kážem pre Ameriku? Božie dieťa. Boží muž. Boží posol, ktorého Boh Otec, Tvorca vesmíru, povýšil v mene Ježiša Krista do svojej služby. Tak ako mnoho iných svedkov Ježiša Krista, i ja som sa stal na základe Jeho milosti poslom evanjelia pre celú zem. Pre celý svet.

Tak predsa povedal Pán: Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy.... To nie je malá vec! Pán však nikdy nepovedal, že my budeme v Jeho mene robiť malé a čiastkové veci, ktoré by sa netýkali celého človeka, celého ľudstva a všetkých kontinentov. Naopak, Pán povedal niečo opačné: Totiž, že Jemu a iba Jemu sa musia poddať všetky mocnosti a všetky kniežatstvá.

Ak teda môžeme všetko, tak iba v Kristu a pre Krista! A pre Krista môžeme všetko skutočne, reálne, pravdivo a bezvýhradne.

Boží muž, Kristov učeník, môže robiť veľké veci v smere života a pre život, nikdy nie proti nemu. Kristov učeník môže robiť veľké veci len v prospech človeka, ktorý nechce byť v prvom rade pozemský, národný, stranícky či elitne sa vydeľujúci zo vzťahov a konštitúcií, ktoré chradnú, ktoré sú biedne, ktoré slabnú, ktoré vo svete komercie a zisku strácajú pre svoju slabú pozemskú moc nádej na prežitie.

Kristov učeník môže robiť veľké veci len pre Boha, nikdy nie pre seba. Takisto Amerika. Rovnako Rusko. Takisto každý iný štát, každá iná krajina, každé iné ľudské zoskupenie. Kristov učeník sa dnes stáva mužom v Noemových stopách. Stavia koráb, avšak koráb zoskupení a vzťahov podľa Božieho plánu, Božieho príkazu, Božieho presného určenia.

Kto sa bude môcť proti tomu postaviť? Kto smie povedať svojmu Tvorcovi: Neučinil si ma!, a nerešpektovať Ho?

Uholným kameňom toho korábu však môže byť iba Ježiš Kristus!

Amerika to kedysi vedela a vstala z popola, vstala z prachu zeme, ktorá nebola obývaná nijakým technologickým géniom. Vie to Amerika aj dnes?

Kiežby pochopila, prečo bola 11.septembra 2001 ako ten „muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho – Božej! - prchkosti!“ (Plač Jeremiášov 3,1). Kiežby to vedela, kiež to vie!

Potom jej formulka „Boh žehnaj Amerike!“ bude naozaj pravdivá, bude naozaj vypočutá.

Kázeň napísaná 10. júna 2008

Miroslav Halás