| Aj Boh je smutný (2) |
|
|
|
| Napísal Miroslav Halás | |||
| Október 31, 2009 | |||
|
„...a zabolelo Ho srdce.“ (1.Mojžišova 6,6)
-Vraveli ste, že ak sme smutní, aj Boh je smutný. Boh teda „cíti“? -Boh je v prvom rade presný. Dokonalý. Svätý. Je s nami úplne stotožnený. To znamená, že Kristus prišiel na tento svet, aby spasil hriešnikov, a medzi nimi som ja prvý. Boh sa s nami prišiel absolútne stotožniť. Kto je v Kristu, pochopí sám seba a ešte čosi viac: porozumie svojmu určeniu. Kristovmu zavolaniu. Tak sa z obyčajných ľudí stali Kristovi učeníci. Počuli: „Poď za mnou!“ A šli...
-Znamená to, že Boh, ako vy vravíte, „v Kristu“, nesie náš smútok ako Prvý? A tiež ako posledný? Znamená to, že ho absolútne chápe? -Áno. A Ježiš Kristus náš smútok chápe tak, že nám nikdy nevraví v prvom momente nášho pádu, nášho zranenia: Si nerozumný. Prípadne: Si hriešny, si ukrivdený... Nie. On nám najprv obväzuje v priepasti nášho zahynutia rany.
-To znamená: v prvom rade nás lieči? -Áno. Potom príde čas aj na kázeň. Uvedené poradie je tu však dôležité. Ježiš sa s nami prišiel stotožniť v našej biede, nie odsúdiť nás. Preto v Biblii čítame varovanie: Nesúďte, aby ste neboli súdení. Zlého služobníka Boh musí odstrániť kvôli slabým a v ich prospech. Rovnako zlého sudcu. Platí to aj pre pozemské povolania. Nás teraz zaujímajú v prvom rade duchovné. Tie sú určujúce, za tie sme zodpovední. Tie sú totiž mustrom pre všetky iné povolania. Tak to raz bude priamo realizované v miléniu, v tisícročnom Kristovom kráľovstve, po druhom príchode Ježiša Krista. -Vy ste to prežili? Prežili ste, ako vám Ježiš Kristus obväzuje rany... v priepasti zahynutia? -Áno. Svet ma dokrvava zbil, pretože som prijal jeho charakter a zaplietol som sa do jeho príbehu. Do jeho aktivít. Do jeho temných uličiek i rozsvietených domov... Vtedy ma Ježiš našiel a obviazal mi rany. Obdivoval som Jeho ticho a mlčanie. Bolo to absolútne prijatie. Počul som Jeho srdce. Videl som ho otvorené.
-Čo na to ľudia vo svete? Ako sa postavili k vašim zraneniam? Videli ich? -Áno. Videli moje zlomené ruky, krvavé ústa... Moje zničené, prázdne oči. Pichli mi však nanajvýš injekciu. Niektorí. Svet je v tých najlepších ľuďoch ako lekár, ktorý vám dočasne pomôže a potom odchádza. Viac robiť nemôže. Kristus však s vami ostáva vždy, deň a noc. Deje sa to v „zavolanom zhromaždení“. V intímnom tele. V Jeho tele! Tam, kde sú dvaja alebo traja v Jeho mene, je On medzi nimi. Od okamihu, keď ma Ježiš našiel, začal som žiť „v básni“. Začal som žiť v inom čase a v inom priestore. Mám dvoch, troch ľudí, ktorí ma už nemôžu opustiť, pretože patria do Kristovho tela takým spôsobom, ako tam patrím aj ja... To je cirkev v Kristu. Kristova cirkev. Iná neexistuje. Iná môže tejto cirkvi ukradnúť len meno...
-Máte zo života radosť? Môžete si niekedy odpočinúť a...tešiť sa z toho, z čoho sa teším, napríklad, ja? -Kresťanstvo, to nie je iba duchovný boj. To je dobýjanie nových a nových pozícii raja. A my v ňom žijeme. V jeho stále hlbšom zmysle a význame. List Galatským tento raj popisuje ako „ovocie Ducha“... Žijeme teda v krajine, v ktorej je Strom života s dvanástorakým liečivým lístím a v ktorom je stále na dosah ovocie Ducha. Preto sme dostali „dary milosti“, aby sme mohli toto ovocie denne prijať. Medzi spomenutým ovocím a ovocím, v ktorom je poznanie spojené s pýchou a s ľudskou silou, je diametrálny a zásadný rozdiel...
-Hrešíte? -Aj v pádoch duchovne rastiem – pretože nikdy nie sú mojím programom a neželám si ich. Aj pre mňa Ján do jedného zo svojich listov napísal: „Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a nieto v nás pravdy. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme luhárom a Jeho slovo neprebýva v nás.“ (1.Jánov 1,8-10). Iná vec je, aby sme si nikdy program hriechu nevolili. Tu Ján píše: „Dietky moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme Prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ (1.Jánov 2,1-2). Nikto iný sa za nás v nebi u Otca prihovárať nemôže. Nikto iný za nás na kríži nezomrel, iba Ježiš Kristus, Boží Syn...
|