-Kresťanstvo bolo kedysi nazvané ópiom ľudstva. Ako by ste ho nazvali vy?

-Človek pred Boha nepredstupuje vo svojej sile a vo svojej múdrosti. Jasne o tom hovoria Blahoslavenstvá a Ježišova Kázeň na hore. Stredom a plnosťou, nie iba vývojovým vrcholom kresťanstva je Ježiš a Jeho život. Ježiš Kristus odmietol akúkoľvek utišujúcu a omamnú látku. Žil život v triezvosti a v bdení. Prišiel na svet ako Svetlo a ako Svetlo, teda ako Vzkrieseného, Ho videli učeníci Peter, Jakub a Ján na Hore premenenia skôr, než Ho osobne stretli a zbadali po zmŕtvychvstaní.

-Ako viete, že počujete Božie Slovo, nie vlastné myšlienky? Vravíte: počul som živé Slovo živého Boha! Nemôžu to však byť len fantázie nadšených kresťanov?

-V súvislosti so živým Bohom vám môžem povedať jedno základné tvrdenie. Je založené na zvolaní: „A predsa!“ Tak sa deje Božie Slovo. Nie je to vec nášho vnútra a nie je to vec našich modlitieb, zvolaní či krikov. Nie je to súhra šťastných okolností ani správne načasovaného rozostavenia vesmírnych planét. Je to jednoducho fakt, ktorý sa rozožiari zo zvláštnej polohy Božieho Slova, zjaveného v Pravde Božieho plánu, teda zasľúbenia, a to v realite nášho života. „A predsa!“ To je viera. Božie Slovo sa deje tak, že prichádza na základe zasľúbenia, ktoré je nám vopred oznámené v Písme.

-Čo vám dáva čítanie Písma?

-Viem, kto je Boh. Poznávam Pána. Počujem Jeho srdce, viem o Jeho citoch, teda: o Jeho plnom a skutočnom milosrdenstve. V Slove Božom je dýchanie života, pulzovanie Božieho charakteru. Kto ho počuje? Ten, kto sa dal pozvať Ježišom Kristom do Jeho blízkosti, a to na cestu života v Pravde, plnej zrážok,  nie v jeho esteticky hotovom obraze. My žijeme drámu Slova, nie retušované biblické príbehy. Na svete máte súženie, ale nebojte sa: Ja som premohol svet! (Ján 16,33). To sú Kristove slová, adresované Jeho učeníkom.  Keď čítam Písmo, dýcham v Duchu Božom jeho dych. To je zjednotenie s Pánom života a Pánom smrti.

-Nemusí sa neposlušný človek Boha báť? Myslím na človeka, ktorý Bohu vedome vzdoruje.

-Ak prestúpite Božie prikázanie, viete to. Čo vtedy vnímate? Cítite? Aký je v tej chvíli váš stav – ak urážate otca, ktorého milujete? Idete za ním a v zrelom čase sa ho pokúšate odprosiť. Prípadne: nadviažete s ním úprimný a čestný rozhovor, vždy však s vedomím, že nie ste v spoločnosti ľubovoľného človeka, ktorého môžete kedykoľvek opustiť, ale v prítomnosti milujúceho otca. On vie, čo sa dialo v jeho srdci v čase, keď ste ešte neboli na svete... Múdre dieťa sa na to pýta, bláznivé však o tom nechce nič vedieť a obracia sa radšej k atómom a k molekulám. Múdra spoločnosť sa na to pýta otca, bláznivá hovorí radšej prostredníctvom počítačov s atómovým jadrom.