-Kresťanstvo trvá na zjavenom Slove a na osobnom poznaní Spasiteľa. Prečo Ho potom tak veľa kresťanov osobne nepozná?

-Pretože sa nestretlo s Kristom ukrižovaným a vzkrieseným v pásme Jeho kríža a Jeho vzkriesenia, iba v náuke o Jeho kríže a vzkriesení. Z toho vyplýva, že takí kresťania chodia po svojich cestách, nie po cestách Ježiša Krista.

-Priblížte mi pásmo Kristovho kríža z vašej osobnej skúsenosti.

-Je to príbeh Milostivého leta. Môj život sa zmenil a nezmenil som si ho sám. Bol to Boží zásah, ktorý trvá v premene môjho srdca. Nemám na tom nijakú zásluhu. Volal som k Bohu a Boh mi v ukrižovanom a vzkriesenom Kristu odpovedal milosťou a požehnaním. Teraz ma denne volá môj Pán do služby a mojou radostnou povinnosťou je odpovedať Mu činom poslušnosti.

-Vaše bohoslužby nie sú spojené s predpísanými kňazskými či farárskymi rúchami. Aj vaša liturgia je chudobná. Prečo?

-Ukazujeme vždy na Krista. To je naša jediná liturgia. Ukazujeme na Neho modlitbami, ktoré sú tiež spevmi, ukazujeme na Neho posolstvami, svedectvami a kázňami, v ktorých je melódia srdca. Naše rúcha sú tvorené neviditeľne. Podobne má vojak Kristov neviditeľnú prilbu spasenia, neviditeľný pancier spravodlivosti, opasok pravdy. Meč Ducha, ktorým je Slovo Božie a štít viery. A rovnako je neviditeľným spôsobom obutý do evanjelia pokoja. To je naše oblečenie, naša výzbroj. Sme misijná Putujúca cirkev. Prichádzame ku strateným a zraneným. K unaveným a beznádejným. Našou úlohou je žiť v akcii Božieho Slova, v moci Božieho Ducha. Sme závislí na Božích daroch milosti, denne očakávame od Pána ovocie Ducha, ktoré potrebujeme rovnako ako naši blížni.

-Máte stretnutia aj s predstaviteľmi denominačných cirkví?

Takto našu misiu nerozdeľujeme. Máme stretnutia s každým, kto má záujem žiť v blízkosti Ježiša Krista. Sme otvorená cirkev, nie uzavretá. Nosíme na tele, pravdaže duchovne, znaky Ježiša Krista (Galatským 6,17). Patríme Mu a On šiel ku každému a stretával sa s každým. Prechádzal dedinami a mestečkami. Nežil v uzavretom chráme a neobmedzoval svoje kázanie na synagógy. Hospodinu patrí celá zem! Ako píše žalmista: Celá zem má zvučne plesať na chválu Božiu. Nevnímame Božie priestory ako liturgicky uzavreté miestnosti.

-Ako je činnosť vášho zboru zabezpečená? Ak nemáte špeciálne budovy, ak nemáte ozdobnú liturgiu, ak nemáte stále cirkevné príjmy...ako potom môžete pracovať?

-Ako ľudia, odovzdaní Bohu, ktorí hľadajú najprv Božie kráľovstvo. Ostatné je nám pridané. Sme v stálej službe, nie v službe úradu. Úrad je platený z určitej ekonomickej strategickej činnosti – stála služba stálej misie má zdroje v reálnych Božích pokladniciach, ktoré sú tak v nebi, ako aj na zemi.

-Predsa len: ste schopní z Božích zdrojov, ako vravíte, pokryť vždy to, čo na svoje praktické činnosti i na živobytie potrebujete?

-Uvedomte si, že Kristovu pečať má množstvo miest na zemi. Tie vydávajú svoje bohatstvá na základe Božieho požehnania. Svojím posolstvom ideme od prameňa k prameňu. To znamená: pracujeme vždy konkrétne - reálne učíme, reálne pracujeme v úradoch, reálne píšeme články, skutočne pozdvihujeme slabých, v reálnom čase a priestore nesieme spolu s nimi ich bremená.

Pokiaľ ide o prostriedky, tie nám dáva Pán tak, ako každému na zemi: prostredníctvom svojej milosti, z ktorej musí aj v pozemskom zamestnaní vyplývať v prvom rade  vždy služba Bohu a blížnemu, a to celým srdcom.

Nikdy nežijeme v nečinnosti, naša práca je však službou z Božej milosti, preto - taká je biblická pravda – nikdy nie je primárne viazaná ne ekonomickú stratégiu pozemského kráľovstva a na hospodárstvo, fungujúce na princípe trhu.

Boh má svoju nebeskú ekonomiku, ktorá sa uplatňuje tak v nebi, ako aj na konkrétnej zemi. Čítajte príbehy prorokov.

V tejto súvislosti je preto potrebné chápať, že práca Kristovho posla nie je doktrinálna (žiadna práca na zemi nie je postavená iba na strohej vedeckej odbornosti!), preto ani jeho život nie je viazaný na systém pozemských doktrín ako na rozhodujúce božstvo.

Pokiaľ ide o finančníctvo, to nemá zdroje tam, kde sa ich mať domnieva. Všetci bez výnimky sme závislí na Božom požehnaní, máme byť preto v prvom rade bohatí na Božie skutky.

Je to teda práca, ktorá sa oslobodila od „osudovej zviazanosti so zemou“, poznačenou kedysi neposlušnosťou Adama a násilne preliatou krvou Ábela.

Tak chceme V Putujúcej cirkvi žiť: zodpovedne voči nebu i voči zemi: po prvé, ako účastníci nebeského povolania, po druhé, ako občania konkrétnych krajín, ktorí majú v mieste svojho pôsobenia zverenú od svojho Pána duchovnú evanjelizačnú službu.

Tá sa prejavuje v zdôraznenej starostlivosti o vdovy, siroty a o biednych. To je naša pravá bohoslužba. Božia rada ústami proroka Izaiáša znie: „Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť, hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného, prisudzujte právo sirotám, zastávajte sa vdov.“ (Izaiáš 1,16-17).