| Duch proroctva (11) |
|
|
|
| Napísal Miroslav Halás | |||
| November 03, 2009 | |||
|
-Často sa hovorí, že v cirkvi nemá rozhodovať ľudská múdrosť. Predsa len: nezbavuje sa Kristov učeník vedome a proti svojej vôli vzdelania, ktoré by mu mohlo rozšíriť obzor jeho poznania? -Poviem vám paradox: ako uchopíte to, čo je neuchopiteľné na základe vôle a možností človeka, ale čo predsa len možno prijať ako „Boží dar milosti“? Je tu protirečenie, však? Práve v pozemských dejinách sú hranice a obmedzenia. Napríklad - smrť. Smrťou sa v pozemskom čase pre jednotlivca všetko končí. Teda ako prekročíte toto obmedzenie? Už sme o tom hovorili... Výskumom, ktorým raz bude možné postaviť také ľudské telo, ktoré nezomrie? Písmo vraví: ľudský život v jeho telesnom usporiadaní má svoje priestorové hranice a časové určenie. Našou vecou a slobodou je preto poznať to, čo máme vedieť v pozemskom živote v rámci jeho možností, ale na základe Božieho Slova vieme aj o jeho obmedzeniach. Súčasne však vieme aj niečo, čo človek na základe vlastných obmedzených schopností pochopiť nemôže! Vieme o Múdrosti, danej zhora v rámci Božích pravidiel. Platí teda opačná premisa, než akú ste vyslovili. „Všetko môžem,“ povedal Pavol „ale nie všetko mi prospieva...“ Máme byť preto múdri v zmysle Božej vôle, zjavenej v slovách Písma.
-Hovorili ste o duchovných daroch milosti. Buďme konkrétni... Počula som o „dare proroctva“. O prorokovaní ste už hovorili citátom zo Zjavenia Jána (19,10). „Svedectvom Ježišovým je duch proroctva.“ Nemôžu si tento dar mnohí ľudia mýliť s vešteckým duchom? S veštbami, s astrológiou a podobne? -Biblický duch proroctva nemá nič spoločného s veštbami. My, ktorí vieme, že patríme Kristu, vieme aj to, že sme boli „draho kúpení“ Jeho krvou, vyliatou na kríži. Obeť Ježiša Krista na kríži bola predpovedaná celým Starým zákonom a naplnená v Novej zmluve. K nej cesty Starej zmluvy viedli cez rôzne predobrazy. Aj toto bol duch proroctva – svedectvo Ježišovo o „vôli Jeho nebeského Otca“. Všetko bolo stvorené pre Ježiša Krista a skrze Ježiša Krista. Táto pravda má svoje dané pravidlá a Boh je verný – Božie zasľúbenia sa plnia práve v rámci Jeho pravidiel, v rámci Starej a Novej zmluvy. Stará zmluva bola postavená na hore Sinaj, nová na Golgote, a to v svetle Kázne na hore. Ježiš nám zmysel a podstatu svojej obete vysvetlil v Blahoslavenstvách a v prehĺbenom chápaní Desatora a toho, čo nám hovorili Zákon a Proroci. Duch proroctva ako svedectvo o Ježišovi Kristovi a tiež o Otcovi a o Jeho vôli, zjavenej v Kristu, môžeme počuť priamo z Božích úst. „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ (Matúš 3,17). Ten hlas z neba zaznel v čase Ježišovho krstu, po ktorom nasledovalo pokúšanie na púšti, Ježišovo verejné vystúpenia a Jeho spomenutá Kázeň na hore.
-Ako sa presadzujete? Možno je to naivná otázka, ale každá cirkev či denominácia pripravuje vo svete svoje aktivity tak, aby bola dobre viditeľná a mala čo najviac členov. -My sa venujeme vždy naplno najprv jednému človeku, a až potom jednotlivo tým, na ktorých nám ukáže Pán. To je zásada. Ak vravím jednému, to znamená – je tu Božia miera našej práce. Naša viditeľnosť je preto skutočná iba v zmysle Pavlovej radosti: „Či vy nie ste moje dielo v Pánovi?“ (1.Korintským 9,1). Inú viditeľnosť nepotrebujeme. Preto môžem dodať: „My sa totiž neodvažujeme prirátať alebo prirovnať k tým, čo odporúčajú samých seba. Ale sú aj nerozumní, keď sa podľa seba merajú a k sebe samým sa prirovnávajú. My sa však nebudeme chváliť bez miery, ale podľa miery pôsobiska, ktorú nám vymeral Boh, aby sme došli až k vám.“ (2.Korintským 10, 12-13).
|