-Ak som to dobre pochopila, človek by sa v kresťanskej službe mal vzdať zámeru svojich myšlienok a svojej vôle a slúžiť vždy iba v duchu Písma, podľa zjavenej vôle Božej.

-Mojím obhajcom je Ježiš, nie mŕtvy zákon a nie môj spôsob služby. Taký sa zvrháva na zákoníctvo a farizejstvo, taký je zvykový a tradične udržiavaný v blízkosti kňazských rúch, ktoré v niektorých denomináciách aj napriek svetlu Novej zmluvy nebiblicky pokračujú v službe na „spôsob áronovského kňazstva“.  V čase Novej zmluvy už neobetujeme Bohu zvieratá - rovnako Ježiš Kristus nie je obetovaný opakovane: Jeho obeť bola a je presne charakterizovaná v Liste Židom: „Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale vošiel do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca. Ani nie preto, aby sa opätovne obetoval ako veľkňaz, ktorý vchádza do svätyne každý rok s cudzou krvou. Veď inak by musel trpieť znovu a znovu od stvorenia sveta.“ (List Židom 9, 24-26).

-Zhrňme to teda: Čo je vo vašej službe rozhodujúce?

Prijímať ako rozhodujúcu vždy iba Božiu Múdrosť, nie múdrosť inštitúcií, a žiť iba v moci Vzkrieseného Ježiša Krista, ktorý sa nám zjavuje prostredníctvom Písma svätého v realite každého nášho dňa. Ježiš to povedal jednoznačne: „Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí.“ (Marek 1,17). Kristovo: „Poďte za mnou!“ je pre nás podstatná výzva. Preto sme pútnikmi. Preto sme putujúcou cirkvou, ktorá je na ceste. Putujeme ku každému so správou evanjelia a pred nikým, kto potrebuje spasenie a túži po ňom, sa neuzatvárame. Ježišovo Slovo, zapísané v Evanjeliu podľa Lukáša (5, 4-5), je pre nás vzácne a plné moci: „Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete.“

To je v našej službe určujúce.