Pútnik

Počúvať slová Hospodinove!

Vedel som o tom niečo?

Myslel som si, že to znamená počúvať v kostole kázne. A potom na ich základe čo najprimeranejšie v rámci svojich možností žiť podľa svojho svedomia.

To bolo všetko.

Tak som tomu rozumel a tak to všetko prebiehalo pred mojím znovuzrodením.

Pastier

Rodový záznam je všade a vždy rozhodujúci. Keď nevieme kde a komu sme sa narodili, máme problém. Náš občiansky život sa zastaví. Absencia našej identity nám znemožní riadne pracovať a legálne sa začleniť do ľudského spoločenstva. Sme podozriví. Len čo sa na to príde, úrady vyvinú maximálnu snahu, aby sa naša identita zistila a riadne právne overila. Ak to však nie je možné, právny systém ľudskej spoločnosti má určite svoje páky, ako nás začleniť do náhradnej identity – až kým sa neobjavia pramene, ktoré budú svedčiť jasne a dokázateľne o našom pravom pôvode.

Keď čítame knihu Ezdráš, objavíme v nej aj takýto záznam: „Títo hľadali svoje rodové záznamy, ale nenašli.“ (Ezdráš 2,62). Kto ich hľadal? Kňazskí potomkovia, synovia Chobajovi, synovia Hakkócovi, synovia Barzillaja Gileádskeho...“Vylúčili ich teda z kňazstva. A miestodržiteľ im zakázal jesť z najsvätejších vecí, kým nepovstane kňaz pre dopytovanie sa pomocou urím a tummím.“ (Ezdráš 2,62-63).

Dnes by sme povedali: Keby sa medzi farármi a služobníkmi Slova Božieho našiel nejaký neznovuzrodený človek, musí byť okamžite zo svojej služby prepustený. Musí ju ukončiť. To nie je ľudský súd a ľudské rozhodnutie, ale Božie. Kto nemá Ducha Božieho a koho nevedie Duch Boží – ako môže slúžiť ľudu, ktorý čaká na Božie Slovo z Ducha svätého, a nie z ľudského mudrlanstva a z ľudskej spôsobilosti? Kto je spôsobilý bez Ducha Božieho a bez Duchom Božím premeneného srdca slúžiť v kostole? Na kazateľnici? Kto z takýchto ľudí môže krstiť a vyslúžiť duchovne hladným a smädným Večeru Pánovu?

Takéto požiadavky však dnes na stav farárov a služobníkov Božích nie sú striktné. Inak by sa neobjavilo nad Bibliou a na kazateľniciach toľko Duchom Božím nepremenených farárskych autorít.

Samozrejme – vám taká požiadavka, kým ste žili sám v spôsoboch starého, kultivovaného a ľudskou múdrosťou obdarovaného Adama, nemohla zísť ani na um. Komu by vrelo v mysli napomenutie, že „jesť z najsvätejších vecí“, užívať povedzme Večeru Pánovu, môže len znovuzrodený kresťan? Komu by zišlo na um, že slúžiť chlebom a vínom môže iba človek s duchovným darom, ktorý je možné prijať len zo zdroja Ducha Božieho? Kto kedy uvažoval o tom, že dnes je urím a tummím práve schopnosť premýšľať obnovenou mysľou v Duchu svätom a ustavičná ochota Božieho služobníka hľadať nie to, čo je naše, ale práveže iba – iba! - to, čo je Kristovo?

Podľa ovocia poznáte ich. Kto hľadá v prvom rade to, čo je jeho, a nie to, čo je Kristovo, však nie je ustanovený do kresťanskej služby ľudu Bohom, hoci má navonok farársky plášť a kňazské rúcho. Ale kto pochopil, že je povolaný žiť v tele Kristovom, nie v organizácii cirkvi, rozumie aj Pavlovej pripomienke Korinťanom: „Vy spolu ste telo Kristovo a každý osve Jeho úd.“ Až keď tomu porozumieme, môžeme „usilovať o lásku a horliť za duchovné dary, najmä však, aby sme/ste prorokovali.“ 1.K 14,1. /“Kto prorokuje, cirkev buduje...“ verš 4/.

Áno, je to presne tak, a nijako inak: Iba v tele Kristovom ľud rozumie, že služobníkov v cirkvi ustanovuje Boh (1 K 12,28). Nemôže tak urobiť cirkevná agenda, nemôže teologická fakulta a nemôže tak urobiť nijaké administratívne vedenie cirkvi pri nikom na základe jeho teologických znalostí či iných ľudských spôsobností, aj keď sú navonok zamerané biblicky.

V Liste Rimanom čítame dôležité Pavlovo upozornenie: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rimanom 12,1-2).

To bol prvý text, ktorý vám dovolil Pán čítať v modlitebni bežovského kresťanského zboru.

A ľudia sedeli a počúvali ho.

A ľudia stáli a premýšľali o ňom.

Iba premýšľali?

Ukázal to nasledujúci čas. Ten preveril mnohých.