1. marec

Efezským 4:11

Každý z nás má byť denne účastný v zápase za človeka. Za jeho spasenie, za jeho večný život. Na to sú učeníci Ježiša Krista povolaní. Aký je cieľ tohto povolania? Oslava mena Ježiša Krista, zjavenie Jeho slávy.

2. marec

Židom 13:20-21

Denne máme jesť dobrý duchovný pokrm viery. Máme čítať Písmo a modliť sa. Tak sýtime Pána a seba. Tak nás sýti v prvom rade On sám. Tak sa spolu S Ním a v Ňom radujeme, to je náš duchovný stôl pokoja.

3. marec

Ezechiel 34:2

Mnohí slabí a biedni čakajú práve na tvoju službu. V Pánových očiach má veľkú cenu. Jej hlavnou hodnotou je prianie dobrého slova, dobrého dňa. Kto naozaj praje blížnemu „dobrý deň“, ten mu dopraje aj „dobré slovo“. Ten k blížnemu správne napriamil srdce – v smere Slova života a pravdy.

4. marec

3. Jánov 5-8

Každý skúsený misionár má misionára-cudzinca v jeho službe posilňovať a povzbudzovať ho modlitbou, Pánovým slovom a potrebnými darmi. „Milovaný, verne konáš všetko , čo konáš pre bratov, a to pre cudzích, ktorí vydali pred cirkevným zborom svedectvo o tvojej láske; dobre urobíš, keď ich tak vystrojíš na cestu, ako je hodné pred Bohom. Veď pre Jeho meno vydali sa na cestu a nič neprijímajú od pohanov. My sa teda máme ujímať takých, aby sme sa stali spolupracovníkmi za pravdu“ (3.List Jánov 5-8).

5. marec

Zachariáš 11:3

Všetci sa denne učíme poslušnosti a pokore voči Božím príkazom a Kristovým zasľúbeniam. Učme sa ich brať bez ustania vážne, pretože inak je naše ľudské rozpoloženie rozkolísané, bez duchovnej rovnováhy. Ak berieme do úvahy viac ľudské slová, než Božiu líniu Kristových slov – krokov viery, ľahko zablúdime.

6. marec

Lukáš 18:31-34

Každý človek má podobné ťažkosti ako ja a ty, preto milujme Boha a blížneho ako seba samého, aby sme sa nestratili Bohu, sebe i ľuďom vo „vlastnej“ pýche a „vo vlastnom“ egocentrizme. Tieto pozície nám totiž vždy ponúka nepriateľ,  nikdy nie priateľ.

7. marec

Matúš 8:23-27

Denne žijeme v búrke na otvorenom mori ľudských odsudzujúcich pohľadov, slov, ľudského nepriaznivého hodnotenia, ľudskej účelovej kritiky a ľudského výsmechu. Ak sa však nad tým hlbšie zamyslíme, pochopíme, že nič z toho v pravde ľudské nie je. Čo je teda naozaj ľudské, a čo vedie k „milovaniu bratstva“? Táto koruna zasľúbení: „Ako nám Jeho božská moc v známosti Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľmi veľkými zasľúbeniami, aby ste nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť; tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť, k cnosti známosť, k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku.“ (2.List Petra 1, 3-7).