(Rozhovor novinárky s kazateľom)

Druhý krok viery

Židom 13:20-21

- Mnohí kresťania nečítajú Písmo, ale vôbec ich to nezahanbuje. Niekedy to dokonca aj v cirkvi vyzerá tak, akoby ten, kto číta Bibliu pravidelne a s veľkou vážnosťou, trpel akýmsi syndrómom nedostatku, závažnej biedy. Kde sa vzal ten pocit? Prečo je pre mnohých ľudí práve čítanie Biblie „hanbou“?

Pretože človek sa hanbí byť slabým, nedokonalým a hriešnym. Ale on práve taký je. Toto odhalenie našej nedostatočnosti je možné len v svetle Božieho Slova. V prvom rade je to zahanbujúce. Daniel sa modlil práve takú modlitbu: Patrí nám v tvári hanba. Všetkým... (Daniel 9). Izrael sa musel v Egypte priznať pred Bohom k tomu, že je „slabý, nedokonalý a hriešny“. A v Babylone, tam sa učil obetovať Bohu „novú obeť“. Ovocie pier, modlitbu s eschatologickým výhľadom. (Židom 10,7; „Buď vôľa Tvoja...“). Tam sa modlil modlitbu pútnikov („Otče, idem, aby som plnil Tvoju vôľu...“), ktorí už našli svoju duchovnú vlasť. Sú v nej večne slobodní.

- Písmo nás vedie k otvorenosti. Napokon zistíme, že naše myšlienky, úvahy, postoje potrebujú práve tento prievan. Toto otvorené okno. Inak povedané: potrebujeme otvorené nebesá a vánok Božieho Ducha. To občerstvuje.

Áno. Kto sa naozaj vrátil k Bohu, ten zistil, že je zrazu „doma“. A to občerstvuje. Izrael bol doma v Egypte už v čase, keď slávil paschu. Bola to jeho „veľká noc“. To bol dom a domov v preddavku. Aj dnes taký dom a domov v preddavku máme. Je to spoločenstvo Večere Pánovej.

- Môže k nám Biblia hovoriť aktuálne aj dnes, keď je náš jazyk diametrálne odlišný od toho, ktorý vnímame v Písme?

Biblia je večne aktuálna v tom, že je v nej prítomné živé meno Immanuel. To znamená: S nami Boh. Človek nepotrebuje nič iné, iba to, aby Boh bol s ním. Keď počujeme také meno a zistíme, že sme pozvaní do Jeho okruhu, do okruhu Večere Pánovej, uvedomíme si, že tam nájdeme všetko. Práve tam nachádzame nový jazyk, ktorý večne platí. („Boh pokoja...nech vás učiní spôsobnými na všetko dobré, aby ste splnili Jeho vôľu...“ Židom 13,21). Nás zaujíma vzťah s Bohom a s človekom („...a nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo Mu je milé...“ Židom 13,21), nie vzťah so strojom a kyborgom. To sa opäť musí stať „jasným faktom“. Iba človek so zastretou mysľou povie, že stroj a kybernetizácia života je pre neho dôležitejší fakt ako fakt večného vzťahu s Bohom, ako fakt obnoveného srdca a stáleho citu.