(Rozhovor novinárky s kazateľom)

Štvrtý krok viery

3. Jánov 5-8

- Autobus, vlak, lietadlo...V týchto dopravných prostriedkoch sme získali zvláštne kroky v čase. Zrýchlené kroky, beh! Napokon vidíme len bežiaci pás vecí, predmetov, krajiny. V pohybe totiž už nie sú naše nohy, ale oči. Odkedy sedávame v rýchlych dopravných prostriedkoch, máme v pohybe v prvom rade - oči. Uvedomili ste si to? Človek má v pohybe oči preto, aby sa stal vášnivým cestujúcim – aby nebol doma. To je tiež zvláštne: Aby sme neboli doma, musíme sa stať ľuďmi na technických cestách v technických spojoch. Príjemné musí byť nahradené zdanlivo príjemnejším, kvalitné zdanlivo kvalitnejším. Nesmieme byť doma. Musíme mať v pohybe oči, ktoré chcú vidieť „vždy niečo nové“. Ktosi má taký zámer... Kde teda sme, keď máme tie ustavične sa pohybujúce oči?

Otázka je, či zostávame v takom prípade ľuďmi – a ak áno, akými ľuďmi. Ľudia dnes zvyknú vravieť, že sú kozmopolitní. Z toho vyplýva nutnosť prijať „nový celok skutočnosti“, novú tvár a novú tvárnosť a „pestrosť sveta“. Dnes je veľké percento ľudí v civilizovaných krajinách denne „na cestách“, mnohí z nich dokonca precestovali celý svet, zákonite si teda o ňom utvárajú „nový celkový názor“... Tak hľadajú nový bod svojho domova – nové ťažisko zeme, zemegule, dokonca i svojho srdca. Ale určitá skupina ľudí s tým počítala skôr, než takýto rozmach dopravy nastal. Ako sa tí ľudia volajú? Sú to – futurológovia? Sociológovia? Alebo umelci? Akokoľvek, znova tu ide o dynamické, často impulzívne hľadanie „nového domova“. Písmo to má pritom dávno vyriešené. Náš nový domov je „v nebi“. Tam je nový projekt nového celku nového neba a novej zeme.

- Dnes takto uvažuje iba úzka skupinka ľudí. Sme totiž v sieti počítačov. Akonáhle sa tá sieť pretrhne, hneď sa na mape celého okruhu zeme objavia v určitých kontrolných vežiach svetelné signály, ktoré sú alarmujúce.

Áno, počas krízových situácii všedného dňa sa o novom nebi a o novej zemi hovorí v zmysle jasného biblického vyznania zriedkavo. Možno sa o tejto nádeji hovorí ako o „téme na uvažovanie“ v priestoroch teologických fakúlt či v okruhu dôveryhodného teológa, vedca, či spisovateľa... Chýbajú nám však praví proroci, ktorí by okoliu predstavili a priblížili každý deň ako „deň Boží“, ako „deň zvláštny“ – ako „deň, posvätený pre Boha“. Chýba nám nedeľa, ktorá by prenikala celým týždňom a tak ho posväcovala.