(Rozhovor novinárky s kazateľom)

Štvrtý krok viery

3. Jánov 5-8

- Aký by teda mal byť dnešný kresťan?

Taký, akého popisuje v dvoch postavách, resp. skupinách apoštol Ján. „Lebo som sa veľmi zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako chodíš v pravde. Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje dietky chodia v pravde. Milovaný, verne konáš všetko, čo konáš pre bratov, a to pre cudzích, ktorí vydali pred cirkevným zborom svedectvo o tvojej láske: dobre urobíš, keď ich tak vystrojíš na cestu, ako je hodné pred Bohom. Veď pre Jeho meno vydali sa na cestu a nič neprijímajú od pohanov. My sa teda máme ujímať takýchto, aby sme sa stali spolupracovníkmi za pravdu.“ (3.List Jánov 3-8)... To je naše „cestovanie“...

- Zem teda nemôžeme zachrániť zdola, pozemskou autonómnou múdrosťou, „pozemským cestovaním“. Od čias starého Adama je porušená, lebo každé telo „porušilo svoju cestu na zemi“. (1 M 6,11-12). Preto je na zemi neporiadok a chaos. Ale je tu už – ako sme spomenuli -  aj cesta iných misionárov...

Ešte k tomu „porušeniu našich ciest“... Najtragickejšie to vidíme pri kráľoch a mocnároch. Takto tragicky porušil „svoje cestovanie“, svoju „cestu na zemi“, prvý kráľ Izraela Saul, keď svojvoľne obetoval „Božie obete“ a keď v žiarlivosti prenasledoval Dávida. Hoci pochádzal z najmenšieho kmeňa Benjamín, jeho pokora nemala pravé základy. Vo chvíli zrážok a sporov sa nechoval podľa Božieho Slova, nesprával sa „v pravde kráľovsky“. Aj dnes hovoria mnohí cirkevní funkcionári s Bohom a o Bohu svojvoľne, počúvajú Ho svojvoľne a na Božie zjavené Slovo reagujú skôr so vzdorom, než s pokorou. Prečo? Pretože, na rozdiel od misionárov z tretieho Jánovho listu, prijímajú skôr ducha sveta, než reč Božiu. To, čo písal apoštol Ján vo svojom  liste o cestujúcich misionároch („veď pre (Jeho) meno vydali sa na cestu a nič neprijímajú od pohanov“ 3.Jánov, 7.verš) by veru o svojvoľných cirkevných funkcionároch tvrdiť nemohol!

Dnes je to skôr tak, ako o tom kedysi písal prorok Ezechiel: Práve pastieri, ktorí mali verne pásť stádo, „porušili svoju cestu na zemi“ a zvádzajú aj ľud... Stačí sa pozrieť na jediný príklad: tam, kde „skutoční správcovia ľudu“ majú presadzovať medzi národmi jediný platný jazyk, totiž vždy len reč pravdy, Slovo Božie a charakter Ježiša Krista, uplatňujú často agresívne a inflačne najprv „svoju pozemskú reč a svoju kultúru“, a tak ju vlastne zneužívajú...