(Rozhovor novinárky s kazateľom)

Štvrtý krok viery

3. Jánov 5-8

- Veľký Piatok je človeku darovaný ako základný spasiteľný zvrat pre jeho život a pre život každého spoločenstva, je to „Boží projekt spasenia a súčasne brána do otvoreného duchovného domu“ pre tých, ktorí chcú v Ježišovi Kristovi,  večne živom Božom Synovi, tiež žiť. “Môj Otec stále pracuje (v dokončenom a dokonanom diele), aj ja pracujem...“

Áno, kríž Ježiša Krista a vzkriesenie Ježiša Krista, to je naša Veľká noc, náš Veľký deň. Svitanie, iskričky spásy. Prilba nádeje na spasenie, „myseľ Kristova“. (1 K 2, 16). A „my myseľ Kristovu máme“.

- Takže nie myseľ vedca, nie myseľ umelca, nie myseľ zákonníka tohto veku rozhoduje o budúcnosti života, keďže sme čítali a čítame, že „Slovom Božím povstali veky (Židom 11,3), aby sme vedeli, že čo je viditeľné, nepovstalo z viditeľného, nepovstalo z ľudských „zákonníckých vzorcov“. – „Toto nerob, toho sa nedotýkaj, atakďalej...“

Slovo Božie nemožno autonómnym ľudským rozumom preskúmať a vyskúmať, základný vzorec života (prostredníctvom „čoho“ a „ako“ bolo „všetko“ stvorené) nemožno ľudsky triumfálne uchopiť a naplniť (ako sa o to dnes pokúšajú vedci pomocou urýchľovača vo Švajčiarsku...), pretože cesta k Bohu, cesta k životu, cesta k pravde vedie iba cez Ježiša Krista.

Je v Ježišovi Kristovi, je v Slove Božom, je v svedectve o Bohu mysľou Kristovou.

A keďže myseľ Kristovu máme, preto teraz odhoďme všetko, čo je nám na ťarchu a na príťaž: sviatky, novmesiace, dni, obdobia atakďalej, všetko podľa ľudského výkladu a uchopenia, veď našou úlohou je jediné: napĺňať základnú stopu života, odpočinok Boží.

To je Kázeň na Hore, ktorej nerozumie žiaden zákonník tohto veku.