(Rozhovor novinárky s kazateľom)

Štvrtý krok viery

3. Jánov 5-8

- Deti, škola, dane, úrady, povinnosti, pochôdzky, stretnutia, „chodenie v márnom pohybe ľudských čias“... Ako môžeme v takom hektickom čase vstupovať do Božieho odpočinku, do Božieho „základného vzorca života“, ktorý pre nás denne pulzuje – ako tu spomíname -  v pulzovaní Kristovho srdca lásky?

Chodenie v márnom pohybe ľudských čias je spojené so slovami, ktoré sú  „vyberané“ (1 K 2,1: „vyberané slová“, „ľudská múdrosť“), so slovami, ktoré sú vyťahované z kontextu ako u svedkov Jehovových, ako u svedkov pozemských vecí, nie nebeských, ako u svedkov ľudskej vedy a múdrosti, ako u svedkov mŕtvych litier, ako u zákonníkov tohto veku. Na každé slovo zákonníka však Pán Ježiš pritom odpovedal odporovacou spojkou: „Ale ja vám hovorím...“

Chceme hovoriť o smilstve? Už náš žiadostivý pohľad na ženu je smilstvom. Chceme hovoriť o vražde? Už moje slovo „blázon“, ktoré som niekedy povedal bratovi,  je vraždou. O čom teda chceme určujúco hovoriť a ako?

Boží Duch skúma hlbokosti Božie, preto my máme a môžeme hovoriť iba „múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve“ (1 K 2,7), ...“ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu, a nikto ju neznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali.“ Áno, „my hovoríme múdrosť Božiu medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú...“ (1 K 2, 6).

„Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“ (1 K 2, 11-12).

My sme preto neprijali múdrosť sveta, našou určujúcou cestou preto nie je zákon, etika, filozofia, veda, biológia, pretože našou cestou je iba Kristov zákon v Jeho katedre, v základnej stope života, v „základnom duchovnom vzorci života“, ktorý sa nemení: je v Božom pokoji, je v Božom odpočinku, v Božom  projekte neba a zeme, je v kríži a vo vzkriesení.

Božím odpočinkom je Jeho vyslobodenie našich životov „z Egypta“, pretože prostredníctvom mŕtvej litery sa nevyslobodí nikto. Naším odpočinkom je iba Kristov kríž a Kristovo vzkriesenie, je Veľký Piatok a je ním Veľkonočná nedeľa, je to ten čas, ktorý nazývame Boží v Kristu, je to ten priestor, ktorý nazývame Kristova stupaj, Kristovo znamenie. Tieto kroky nášho Pána sú však viditeľné len v svetle Božej Tváre.

„O tom teda hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale slovami, ktorým učí Duch. Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba rozsudzovať. Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nik nemôže posúdiť; lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!“ (1 K 2, 13-16).

„Ja ako múdry staviteľ podľa milosti Bohom mi danej položil som základ, ale iný stavia na ňom; každý však nech si dáva pozor, ako naň stavia! Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus.“ (1 K 3,10-11).