(Rozhovor novinárky s kazateľom)

Štvrtý krok viery

3. Jánov 5-8

- Základ nášho života, to je odpočinok Boží v Kristu, nie zákonníctvo. Naplnený Boží projekt, v ktorom máme konať skutky Kristove, nie skutky zákonníkov a kniežat tohto veku.

Zjavené Božie slovo v Písme nás vyväzuje zo skutkov tmy, zo skutkov mŕtvej litery. Máme sa azda vracať späť do „uzavretých Mojžišových čias“ ako pozemskí veľkňazi, zákonníci a farizeji? Či nemáme skôr konečne pochopiť, že Mojžiš v skutočnosti práve v ťažkom piesku púšte zápasil o „otvorený obzor života“, o pohľad na oblakový a ohnivý stĺp pravdy, o živú vodu, ktorá vyvierala z „duchovnej skaly“, z Krista? (1 Korintským 10,1-4).

Nemali by sme sa konečne nechať vytrhnúť z mŕtvych stien a kameňov bez vody, zo skutkov tmy a z návodov tých, ktorí sa nám iba predstavujú ako anjeli svetla? Toto nerob, toho sa nedotýkaj, toto nejedz...

- V čase Novej zmluvy k nám prišiel Pán vo väčšom osvetlení ako kedysi k Abrahámovi či k Mojžišovi. V postupujúcich dejinách spásy k nám prišiel v zvláštnom tajomstve Božej múdrosti, v „Slove, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami...“

Abrahám zažil „osvetlenie Božej spásy“ počas stretnutia s Melchísedekom... Ale učeníci Ježiša Krista a my, ktorí sme prišli po nich (Ján 17,20), sme už zažili stretnutie s jediným pravým Veľkňazom našich životov osobne! Odvtedy sa viac nevraciame späť, odvtedy nás už nemôže strhnúť žiadna Kórachova vzbura do márnych sporov, hádok a polemík!