web
statistics

List deťom, ktoré sa modlili

February 19, 2006 — Miroslav Halás

Ako ťažko Vám bolo, keď Váš otec šiel bývať do hrobov! A zo všetkého sa smial a nič mu nebolo sväté. Pretože tiene smrti vyvolávajú od určitej chvíle v hlave človeka taký chaos, že strašné veci sa tej hlave zdajú smiešne a zábavné, a to, čo má ľahký tón a tichú melódiu srdca, vzbudzuje zasa v tej hlave nezvládnuteľný piskot a neunesiteľnú bolesť. Takže Vás otec šiel do hrobov, do blízkosti smrti. Už nebol doma, už bol v inom čase. Premiestnilo sa mu tam telo i myseľ, a tak hovoril veci, ktorým nemohol nikto rozumieť. Skladba obyčajných viet sa mu v mysli zrútila a ústa vydávali občas len zvuk a občas zasa vyslovovali akési neskutočné príbehy.

A tak ste sa utiahli k stolu, kde ste našli malé svetlo a ticho. Nebola to slávnostná sviečka, nebol to malý bod náladovej lampy, bola to modlitba, veľmi jemná pieseň srdca a dúfanie, že sa to raz skončí. Ale aby sa to skončilo, museli ste preklenúť priepasť tmy, nezvládnuteľnú údolie samoty a smútku. A do toho vošiel k Vášmu stolu Pán. Chlapček, Tebe dal možnosť hľadať milujúcich. Prišiel k Tebe i ku Dievčatku so svojím milosrdenstvom, otvoril vám krajinu srdca a Vy ste v nej zbadali ľudí, ktorých ste pred časom spoznali v Ďalekom svete. Sivovlasého Pána i Ryšavú Slečnu, a tiež Mlčanlivú ženu s jasom v očiach, i Múdreho Učiteľa a Veľkého Bankára. Och, ako ste sa potešili! Chlapček, Ty si videl ich tváre a postavy na fotografiách z Ďalekého sveta. Sivovlasý Pán v aute, Ty, chlapček, pri strome jeho domu, Vojak sa hrá s mačiatkom, Ryšavá Slečna robí grimasu, Dievčatko cvičí, a potom sedíte pri stole ako jedna rodina: Múdry Učiteľ, Veľký Bankár, Vojak, Ryšavá Slečna, Sivovlasý Pán… Atakďalej, atakďalej. Ste na športovom ihrisku, si na ceste, chlapček, mierite so Sivovlasým Pánom do Pizzerie, a to všetko vidíš na fotografiách v mierne rozplynutých obrysoch, takže vaše postavy vyzerali ako z iného sveta a mierili tiež do iného. Tak si sa zbavil ostrej reality, ktorú si s otcom kedysi Doma práve spolu s Dievčatkom žil. Prižmúril si pred fotografiami oči, zrušil si ich ostré kontúry, tváram si dal v predstavách iný nádych, inú nádej a iné svetlo, a z krajiny, ktorá je priveľmi realistická a súčasná, si urobil zasľúbenú zem, ktorej hranice sa pre Vás otvárali. Pretože Pán Ti povedal: Dávam Vám svoje milosrdenstvo, svoje srdce, vojdite doň! Sedíte teraz pri mojom stole pochopenia a lásky, deti, a vidíte tých, ktorí Vás milujú. V Ďalekom Svete!

V tej chvíli ste od Pána prijímali z malých omrviniek nádeje výživný chlieb. Pán ho žehnal, dobrorečil a lámal, a podával Vám ho osobne do Vašich zoslabnutých rúk. Ak by nebol pri Vás, omdleli by ste od trýzne i únavy. Ak by Pán nebol pri Vás, zabil by Vás kvas Herodesa a farizejov. Zabil by Vás kvas Vášho otca, ktorý ešte stále trhal reťaze v blízkosti hrobov! Ako ťažko počúvať takého človeka! Ako ťažko sa žije deň i noc, keď v tom čase ktosi prevráti na hlavu všetky hodnoty a ešte sa tomu posmieva! Ako ťažko sa žije jas, keď ktosi s rozhodujúcim slovom v dome pred ním zatvára dvere! Ale Vy ste sa modlili a Pán Vás potešoval. Hľadali ste milujúcich a Pán Vám na ich živé tváre ukázal. Privreli ste oči a Doma ste žili svoj tichý a nostalgický sen. A zrazu, nech bola noc akokoľvek tmavá, mali ste Boží chlieb. Mali ste Pána a mali ste človeka. Mohli ste si pripomenúť všetky dotyky i otcovské slová Sivovlasého Pána, mohli ste vidieť Vojaka, ako Vám kráča v Ďalekom Svete v ústrety, a mohli ste vidieť Ryšavú Slečnu, ako s Vami hrá svoje nekonečné detské hry. A boli ste aj s Múdrym Učiteľom a Veľkým Bankárom, a v tej chvíli ste, naopak, potešovali Vy ich úzkosť. Pretože všetci sa vydali vo svojom živote tiež cestou neschodnou a tŕnistou. Iba ste pri nich sedeli, iba ste boli s nimi – a darovali ste im svoje pohľady, okná svojich duší, v ktorých bolo pestro. V ktorých boli muškáty, v ktorých bola ľudská blízkosť a vzájomné porozumenie. Skutočne: Zrazu ste boli v Božej réžii a mali ste chlieb! A z vašich vyľakaných, do strachu uzavretých sŕdc, sa zrazu vylievala melódia a hymna lásky, ktorú si Sivovlasý Pán po smrti Mlčanlivej ženy s jasom v očiach tak zamiloval! Veď i Mlčanlivá žena s jasom v očiach prijala od Pána výživnú omrvinku, a potom od vás i kvapku vody, a keď sa tým posilnila, objala vás a povedala: Ďakujem, mám vás rada! A povedala to v čase ťažkej choroby, už nehybne priputaná na lôžko, s ktorým sa spájala iba bolesť a zmar. O dva týždne nato pokojne zomrela a v dome Sivovlasého Pána zavládla tichá a radostná úcta k Pánovi, ktorý na seba vzal všetky jeho, jej i vaše bremená.

Z týchto minulých zážitkov a z tejto rozkvitnutej krajiny Božej nádeje Vás však zavše prebudil prudký zvuk. To údajne praskla ďalšia obruč reťaze sveta, ktorú trhal váš otec v hrobe svojho myslenia. Nijaká obruč však v skutočnosti nikdy nepraskla, bola to len imitácia jeho zdanlivého víťazstva nad depresiou a úzkosťou. Boli to len jeho chaotické plány, čmárané na steny vlastného bytu. Boli ste unavení. Nechcelo sa Vám už žiť. Stále a stále ste pritom snívali pri fotografiách blízkych ľudí svoj malý kresťanský sen, ktorý sa zrodil na pôde Ďalekého Sveta v čase Vášho pobytu medzi milujúcimi, a… A zrazu sa Vám už doma, vo vlastnom byte, viac nechcelo existovať. Vtedy sa však udial zázrak. Vaše skromné modlitby pohli v moci Ducha Božieho srdcom divokého muža z krajiny Gerazénov a on zrazu ticho sedel pri Vašich nohách a plakal nad svojím zlomeným životom. Áno, naozaj! Váš otec sedel pri nohách Pána Ježiša oblečený a pri rozume a vravel: Pane, zmiluj sa!

Bol to zázrak Božieho činu. Bol to tichý dotyk Božej lásky. Až v ňom Váš otec mohol prezrieť a zbadať, čo sa s ním dialo. Prepadol ho útok mnohých démonov, ako o tom píše Ján vo svojich listoch. „Deti, je posledná hodina a ako ste počuli, že antikrist prichádza, aj teraz zjavili sa mnohí antikristovia. Podľa toho poznávame, že je posledná hodina.“ (1.Jánov 2,18). Váš otec prežil útoky, ktoré ho chceli odtrhnúť od Pána! Chceli ho zničiť, zabiť, chceli mu ukázať iné možnosti a cesty, na ktorých je možné nájsť pre človeka pokoj, lásku, život, múdrosť, poznanie i…rozvahu? Práveže nič také tam ani chvíľku nebolo! Bola to len smršť nepokoja, nelásky, bláznovstva a…Zmätku nad zmätok. Teraz však tento človek, oslobodený jediným slovom Pána, sedel vo vašej blízkosti a túžil piť živú vodu z vašich sŕdc. Neodmietli ste mu ju. Po celý čas ste boli pri ňom tichí a pozorní, po celý čas ste ho milovali Kristovou láskou. Aké drahokamy z Vás vybrúsil Pán! Drahokamy nového Jeruzalema! Vo vašom dome zrazu svietilo svetlo Božej Pravdy a ukázal sa cieľ Božej cesty. Milujte sa! Milujte sa ako jedna duša a ako jedna duša bojujte za vieru v evanjelium! Pán zvíťazil. A Vy ste boli mocne posilnení chlebom, ktorý požehnával a nad ktorým dobrorečil Otcovi.

Potom si Váš otec zúfal, Vy ste mu však vraveli spolu so slovami Písma: „Niet rozdielu. Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlnení sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmiernia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ (List Rimanom 3,22-26).

Áno, Pán Ježiš premenil vodu na víno, svoje Slovo dal ako záruku milosti a odpustenia, keď si ho ako telo nechal pribiť na kríž Pravdy. Tiekla z neho krv na odpustenie našich hriechov. Obmyla nás, očistila, aby sme boli čistí práve pre to Slovo a aby sme boli odteraz spravodliví práve v ňom. Kto by v tej chvíli mohol ukázať na Vášho otca a povedať: Hľa, návštevník domov lakomstva, lúpeže, rúhačstva, vydierania, opilstva a smilstva? Kto by mohol na tvár vášho otca, ktorý sedel v pokání pri nohách Pánových, dvihnúť kameň odsúdenia?

Bolo dobojované. Dobojované! Ježiš je Pán, Ježiš je Víťaz, satan odišiel z cesty! Ach, ako ste sa tešili a ako ste sa spolu objali! A ako priamo ste sa potom mohli modliť slovami, ktoré hovorili to isté, čo je zapísané v 85. žalme, hoci vy ste po celý čas používali iné výrazy. Duch bol však jeden, ten istý, Duch Vás viedol práve k pravde tohoto žalmu. „Omilostil si, Hospodine, svoju krajinu, vrátil si Jákobových zajatých. Odpustil si vinu svojmu ľudu, ich všetky hriechy si zakryl. Sela. Stiahol si späť svoju prchkosť, upustil si od svojho žhavého hnevu. Obnov nás, Bože našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám.“

A k tejto modlitbe sa pridal slovami, obdobnými so slovami 85.žalmu i Váš otec: „Chcem počúvať, čo Hospodin hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným, len aby sa nevrátili zase ku bláznovstvu.“

A v tej chvíli sa „milosť a vernosť stretli, spravodlivosť a pokoj sa pobozkali“. (Žalm 85,11).


Najnovšie: