web
statistics

List priateľovi Ježiša Krista

February 19, 2006 — Miroslav Halás

Príliš veselo sme si žili na zemi. A potom priveľmi smutne a depresívne. Ale nikdy sme sa naozaj z hĺbky srdca nepýtali: Kto si, Pane? Máš dnes odvahu práve ty povedať také vety všetkým kresťanom, služobník Boží? Padol si do tmy - ale povstal si. V tej tme si ako v jasnom svetle videl každý svoj hriech, lebo Tvoje svedomie bolo pohnuté Božím Slovom. Ach, áno! Padol si do skutočnej priepasti a všetky svoje hriechy si opäť a opäť ohmatával. Pôsobili na teba ako elektrické šoky. Tvoje telo ich v údolí Hinóm nevedelo zniesť - v údolí, kde sa spaľovali mŕtve telá zločincov, zvierat a všetkého odpadu! V údolí, o ktorom tradícia vraví, že ústí priamo do pekla. Stále a stále si tam chcel kričať: Už dosť, Pane! Nemohol si však… Bola to smrť?! Bola to duchovná smrť, nie fyzická. Ale svetlo Kristovho kríža ťa aj z tejto biedy vytiahlo, pretože práve na kríži bol Ježiš Kristus, tvoj Pán, povýšený a potom vyzdvihnutý už ako Vzkriesený do neba k Otcovi.

A teraz? Teraz si aj ty, služobník Boží, dvíhaný hore, k Otcovi, a to Božou láskou a milosťou v Kristu. Ešte raz si preto polož otázku: Kto ti dvíha ruky na chválu Božieho mena? Ty sám? Je to tvoja reč, alebo je to výsostne reč Ducha? Kto ti otvára ústa, aby si chválil Pána? Tvoje srdce, tvoja duša? Či dokonca tvoj rozum? Nie! To Duch Boží ťa utešuje a radí ti, čo máš hovoriť, aby si prežil radosť so svojím Bohom! A tak, služobník Boží: Kde sa nachádzaš práve teraz, v tejto chvíli? Na Božom svätom vrchu, na Vrchu premenenia! A pred tebou je jasné svetlo Slova Božieho, Pán, ktorý má moc nad všetkými atribútmi smrti. Nezabudni! Si Saulom, ktorý vstal a po troch dňoch už nie je slepý. Si ako Pavol, ktorý sa rád a jasne opýtal: Čo chceš, Pane, aby som činil? Čím chcel vyhlásiť: Odteraz som Tvoj otrok, Pane! Ale Pán sa ťa dotkol, Boží služobník, a prehovoril jasne, akoby v zurčaní dokonale čistej vody, do tvojho svedomia i srdca slovami: Si môj priateľ! Môj brat. Som prvorodený spomedzi mŕtvych, a ty tiež budeš žiť. Začni teda hneď! Ži! Ži už teraz charakter a pôsobnosť večného života, ži a hovor! Vstaň, ži, choď, hovor! Dal som ti jazyk učeného, aby si vedel občerstviť mojou živou vodou duše ustatých. Choď!

Pane, ale ja som konal modloslužbu! Roky a roky som sa usádzal na svojich chránených miestach, aby som jedol, pil a zabával sa! Kto to vraví? Ešte stále sa k tomu vraciaš, služobník Boží? Pán dvíha vo svojej autorite nad všetkými mocnosťami a kniežatstvami sveta svoju ruku a vraví: Dosť! Stačilo! Si môj, si môj služobník, Jákob, neboj sa. Bojoval si s anjelom Hospodinovým a zvíťazil si. Bojoval si o moju milosť a milosrdenstvo, a teraz si pre mňa ako Abrám, ktorý čaká v tieni duba na vzácneho hosťa. Pretože Abrám už vie: bude Abrahámom, pôjde v stopách Pánových do zasľúbenej krajiny Božieho kráľovstva. Od dnešného dňa je nad tebou moja úplná vláda, služobník Boží, pretože si sa dal očistiť tak, ako sa pretavuje striebro a zlato. Budeš mať teda syna! Budeš duchovným otcom mnohých duchovných synov!

A hľa, tvoja manželka? Smeje sa? Nie, ona už nie je Sáraj, hoci nakrátko zaváhala vo svojom stane a myslela si, že zem sa bude ďalej krútiť podľa šablóny sveta, pričom vy v nej mocne obstojíte práve v smere jej krúžení . Nie! Práve teraz ste z tej šablóny, z toho modlárstva a prospechárstva, z tej pekelne priepastnej zaistenosti pozemských kráľovstiev vyšli. Pripravte sa teda na Hostinu Ducha a nebojte sa. Ste moji, povediem vás cestou pokoja, vo dne i v noci budete vidieť môj maják, môj oblak, môj ohnivý stĺp! Choďte! Najprv sa však nasýťte v mojej bezprostrednej prítomnosti, jedzte spolu so mnou. Čaká vás totiž dlhá cesta! Čakala Eliáša, čakala mnohých prorokov, pôjdete po nej aj vy. A nezabudnite! Ste už navždy v tieni mojich krídel, nevracajte sa preto v myšlienkam ku svojim včerajším hriechom. Niet ich viac! Na mojom kríži bolo navždy zlomené každé vaše modlárstvo. Dotkol som sa vás žeravým uhlíkom svojho pečatného Slova v moci Ducha, ste čistí. Preto odteraz neste medzi národy moje meno. Moje meno je ako veža! Moje meno je oblakový i ohnivý stĺp! Je hurikán, pred ktorým neobstojí nikto, kto by sa proti vám chcel postaviť na mojej ceste ako prekážka.

Áno, služobník Boží! Toto ti vraví Pán! Neboj sa teda, keď si ešte stále myslíš, že máš vyschnutú ruku. Nedaj sa nikým oklamať, že Božia svätosť ju v tento sviatočný deň nesmie uzdraviť. Ver v jedno! Práve teraz ju máš vystrieť, nech je akokoľvek suchá, slabá a nevládna, práve teraz začuješ z Kristových úst: Vstaň a postav sa v dome, ktorý je môj dom, na mieste, ktoré je mojím miestom, lebo celá zem patrí mne, doprostred chrámu, synagógy, kostola, modlitebne či svojho domu, a smelo ju vystri! Vystri ruku, služobník Boží! A budeš posvätený Božou zvrchovanou mocou do Jeho služby.

Pretože si to poslušne vykonal, tvoja ruka je odteraz zdravá. Choď a hlásaj veľké skutky Božie, i keď okolo teba bude zúriť boj, a aj keď okolo seba začuješ množstvo výhražných slov divokého šialenstva. Nikoho sa však neboj, službu dokonáš. Choď, čaká ťa ďaleká cesta, choď ako šiel Eliáš!

Konečne si chudobný v duchu, konečne hladuješ po tom, čo ti chcem hovoriť, konečne nad sebou denne plačeš, ale v každej tvojej slze je už kvitnúca radosť. Pretože každá tvoja slza, tečúca pod nebom k zemi, je vlahou pre ratolesti, ktoré z teba urobím, vraví Pán. Počuješ, služobník Boží? Máš zdravé ruky, po troch dňoch duševnej i duchovnej smrti opäť vidíš, pretože si sa pokoril pred svojím Bohom a začal si sa po rokoch konečne modliť v Duchu a v Pravde. Choď a odteraz už nekáž viac seba, ale Krista! A nezabúdaj: Už nie si márnotratný syn, už si syn, ktorý sa vrátil.

Minulosť s tvojimi hriechmi padla do mora ako črieda svíň s légiou démonov. Si zdravý, si duchovne priamy, dostal si do prečisteného a znovustvoreného srdca moju reč. Slová Pravdy, proti ktorým nikto nebude môcť postaviť nijakú hrádzu. Slová, ktoré vyrazia proti každej tme ako blesk. A tak tam, kde budeš slúžiť, zažiari z temnoty svetlo a všetci, ktorí budú pred tebou mŕtvi vo svojich zlých skutkoch, budú môcť ožiť. Zabudni teda na to, čo bolo, keď si sa búril proti Božej svätosti alebo si ju začas prijímal len farizejsky, a hľaď, čo ti obliekam: najkrajšie rúcho! A dívaj sa, čo máš na prste. Boží prsteň! A na nohách máš obuv, ktorá ťa povedie po priamych cestách, pretože si sa pozeral na cesty a hľadal si, kde je cesta k dobru. (Jeremiáš 6,16). Choď teda po tej dobrej ceste! Počuješ, služobník Boží, čo ti vraví Pán? „Lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil. Bol stratený a našiel sa.“ (Lukáš 15,24).

Viem, čo si v minulých rokoch prežil. Všetky dvere tvojho domu, v ktorom si žil a v ktorom žiješ, boli obsadené „čeľaďmi kráľovstiev severu“. (Jeremiáš 1,15). Nemohol si v tom dome dýchať a nemohla v ňom dýchať ani tvoja manželka a tvoje deti. Dlho si bol vo vonkajšej poslušnosti voči Pánovi, ale vnútri vo vzdore, ktorý nevidel nikto, ba netušil si o jeho existencii ani ty sám. Ale táto preťatá minulosť, ku ktorej sa už tvoj Pán nevracia, lebo jej niet, je teraz ešte stále prítomnosťou pre mnohé kresťanské cirkvi, spoločenstvá, pre mnohých kresťanov a pre mnoho deti Božích, ktoré sa naďalej nechávajú vodiť po cestách márnosti. Aj ich brány sú obsadené trónmi čeľadí kráľovstiev severu, ako kedysi boli obsadené tvoje, aby napokon aj oni poznali, ako si poznal ty, že je len jeden Boh a jeden Pán! A aby sa Ním cez Jeho kríž konečne nechali tiež definitívne vyviesť zo všetkých púštnych kruhov bludu. Hovor im, služobník Boží, do akej pasce sa nechali vtiahnuť. Hovor im o ich modlárskych hostinách a o tom, na čo sa stále upriamuje ich duša a z čoho sa chce tešiť. Z diela ľudských rúk! Z tesaných a zlievaných modiel! Z márnosti. Hovor im to, služobník Boží! „Podpáš si bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi. Ajhľa, dnes urobil som ťa opevneným mestom, železným stĺpom, bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Júdu a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou – znie výrok Hospodinov – aby som ťa vyslobodil.“ (Jeremiáš 1,17-19).

Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Chodíte za márnosťou a nepýtate sa, kde je Hospodin? „Kňazi sa nepýtali, kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. Preto povediem ešte s vami spor – znie výrok Hospodinov – a povediem spor aj so synmi vašich synov.“ (Jeremiáš 2,8-9). Áno, služobník Boží, toto musíš hlásať! Áno, služobník Boží, si povinný hlásať aj ďalšie Božie slová: „Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi – znie výrok Hospodinov – lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.“ (Jeremiáš 2,12.-13).

Viem, čo sa chceš spýtať, služobník Boží. Vidím, že ti obelela tvár. Rozumiem: Začínaš sa ľakať, ale nezabúdaj, čo ti povedal Pán: Nemaj strach pred nimi! Napokon, Boží súd ešte stále predchádza Božia milosť a láska, preto počúvaj ďalej. Prv, než vyslovíš slová hrôzy, má Pán pripravené pre svoj ľud opäť veľké zasľúbenie. Ešte stále všetkým zhovieva! Preto sa ešte stále môže Boží ľud spolu so Šalamúnom modliť a pred Božou tvárou vyznávať: „Tebe podobného Boha niet… Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno.“ (1.Kráľov 8,23..29.). A ak „poznajú výčitky svedomia a vystrú svoje dlane k tomuto domu, Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a odpusť!“ (1.Kráľov 8,38-39). Áno, služobník Boží, teraz sa ešte môžeš modliť spolu s ľudom, ktorý Bohu vzdoroval a azda ešte stále Mu má v úmysle i ďalej vzdorovať, túto modlitbu: „Odpusť svojmu ľudu, čím sa proti Tebe prehrešil, všetky priestupky, ktorých sa dopustil proti Tebe.“ – „Nech sú Tvoje oči otvorené k úpenlivej prosbe Tvojho služobníka a k úpenlivým prosbám Tvojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čom budú k tebe volať.“ (1.Kráľov 8,50.52). Modli sa, modli, služobník Boží! „Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázanie, Jeho ustanovenie a Jeho právne predpisy, ktoré dal našim otcom.“ (1.Kráľov 8,58).

Ak táto modlitba v Božom ľude zaznie, nebude kraľovať nad Izraelom a ľudom Božím už nijaká cudzia moc. A žiadna moc sveta nevezme podiel Božieho ľudu do svojho vlastníctva a nezneužije ju.


Najnovšie: