Počiatok mojej služby
July 31, 2008 — Miroslav Halás
„Povedal som teda: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň, choď do Damasku, a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť.“ (Skutky apoštolov 22,10).
Čo mám teda vždy robiť?
Iba to, čo mi nariadi Pán.
„Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku.“ (Skutky apoštolov 22,11).
Istého dňa som prestal vidieť starým zrakom.
Oslepol som pre veci sveta a začal som vidieť veci Božie.
[ Staré veci som prestal ako rozhodujúce pre svoj život vidieť od určitého momentu: „od (momentu) slávy toho svetla“. Od okamihu Božieho zjavenia v Slove – pre mňa…]
Vtedy ma „viedli za ruku tí, ktorí boli so mnou.“
Ani okamih som nebol v zjavenom Božom svetle mimo cirkvi a mimo pomocných rúk svojich bratov a sestier, hoci sa mnohí okolo mňa navonok iba mihli.
Jeden z bratov, [Ananiáš], mi povedal: Prezri! „A ja som prezrel a pozrel na neho.“
Vidieť Ježiša znamená vidieť vždy aj človeka: Najprv ako možného brata, potom (v prípade duchovného zjednotenia) ako skutočného brata v Kristu.
Ako poznávam Božiu vôľu?
Odpoveď (ústami Ananiáša): „Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal Jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul Jeho hlas. Lebo pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul.“ (Skutky apoštolov 22,14-15).