web
statistics

Dych Boží

October 19, 2009 — Miroslav Halás

„Je tvojím problémom tvoj konkrétny nepriateľ? Alebo iba tvoje zúfalstvo a tvoja beznádej?“

Hovorí s nami dôležitý človek. Rozhodujúca ľudská autorita!

Čo chce? Čo bude od nás žiadať?

Stojíme na koberci, sme celí bez seba a bez dychu - sme ako bez duše.

Potom sa bez duše a bez ducha, iba s vyľakanými a doširoka otvorenými očami skrúcame v klbku na zemi. Je to záchvat, kŕč, strach, obava, zovretie smrti. Zlyháva nám krvný obeh, srdce, uniká z nás život. Aké sú vtedy obyčajné veci krásne!

A náš nepriateľ…

Sedí za stolom ako kráľ a bez slova pofajčieva fajku svojich úvah, meditácií a rozhodnutí. Sme zovretí jeho názorom a odsúdením. Ulica je vtedy tesná, budovy na nás padajú, všetko sa dostáva do šikmej polohy.

Manželka nám vraví: „Stalo sa ti niečo?“

Bojí sa o nás! Kto bude odteraz jej živiteľom? Kto udrží rodinu nad hladinou štandardu? Kto bude platiť účty? Zrazu sa aj nebo otriasa. Kostol už nemá pevný základ, fary, hnutia, spolky, inštitúty kedysi ľahko „dosiahnuteľnej spravodlivosti“ sú zrazu nečakane roztrhnuté víchricou, aká nemala na svete obdoby.

Vraždy, samovraždy, úzkosti, stresy, mor myslenia, ktoré sa inokedy javí také životaschopné! Stačí však jediná celosvetová kríza a efekt hodnôt, na ktoré sme sa tak dlho spoliehali, padá…

Dnes stretla moja manželka na košickej ulici úspešného staviteľa. Bol zhrbený, mal bledú tvár a prázdne oči. Stalo sa ti niečo? „Mám problémy, ktoré nemožno zvládnuť, ktoré za mňa nikto nevyrieši. A ja? Ja už tiež nie…“

Veľká beznádej, trpký úsmev blízkeho človeka, zakončený konštatovaním: A to je všetko…

Všetko?

Zďaleka nie!

Tu prichádza Pán a kladie dvom ľuďom zásadnú otázku. Najprv slepému, z ľudského pohľadu beznádejnému Bartimeovi, ktorý už v „živote definitívne skončil“, a potom tridsaťosem rokov chorému človeku pri rybníku Betezda, ktorý z ľudského pohľadu „nemá o nič väčšiu nádej…“.

Prvá z tých otázok znie: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (Marek 10, 46-52). A odpovedať Bartimea? „Pane, nech vidím!“ Nech opäť vidím Nádej a jadro Života, ktorý sa už nikdy neskláti!

A druhá otázka: „Chceš byť zdravý?“ (Ján 5,1-8). Totiž: chceš byť zdravý eschatologicky? Perspektívne? Naozaj zdravý tak, aby ťa už „lôžka tvojich myšlienok“ neničili a nevrhali stále späť do tmy a do morských vĺn beznádeje?

Ty, ktorý čítaš tieto riadky, vravíš s vierou v Ježiša Krista, s vierou, Pánovým darom, určeným tebe: „Pane, nech vidím?“ – „Áno, Pane, chcem byť duchovne zdravý!“?

Ak si povedal v čistote srdca s dôverou v spasiteľnú milosť a lásku Pána Ježiša Krista: „Áno, Pane!“, potom počúvaj, čo bude v tvojom živote nasledovať!

Je to zapísané v Jóbovi (33,1-3): „Ty však, Jób, počuj moju reč a dopraj sluchu všetkým mojím slovám! Ajhľa, otvoril som ústa, môj jazyk hovorí v mojich ústach. Moje slová idú z úprimného srdca a moje pery poctivo vravia, čo vedia.“

A tu počujme z vlastných úst ako odpoveď na dar Božej milosti veľké vyznanie viery, ktoré dáva človeku pravý život a dáva ho hojne!

„Duch Boží ma utvoril a dych Všemohúceho ma obživuje!“ (Jób 33,4).

Vstaň teda, vezmi svoje lôžko a ži nový život v moci Božieho Ducha na slávu Ježiša Krista, svojho Pána.


Najnovšie: